Stále si v hlave pripomínam situáciu z nedávnej konferencie (nešpecifikujem zámerne, nech nikoho neohrozím profesionálne). Bola som fascinovaná, koľko Slovákov som tam stretla - netušila som, že v mojom odbore je ich toľko a bola som najprv veľmi pozitívne prekvapená, že Slovensko do tohto odboru investuje toľko peňazí. Prekvapenie rýchlo opadlo, keď som zistila, že väčšina Slovákov tam vlastne zastupovala Českú Akadémiu Vied. A ten jeden pán, ktorého som stretla a ktorý reálne pracoval na Slovensku mi povedal, že toto je možno jeho posledná konferencia a hľadá si inú prácu, aj ak by mala byť za pultíkom v Lidli, pretože jednoducho potrebuje byť schopný finančne podporovať svoje deti a dôstojne žiť - a to v momentálnych podmienkach v jeho práci nejde.
Jeden z najlepších spôsobov, ako si v dnešnej dobe zaistiť úctyhodné množstvo financovania (v rade miliónov eur) ako výskumník v EÚ, sú takzvané ERC granty - granty Európskej Výskumnej Rady (European Research Council). Keďže ich nie je až také jednoduché získať, množstvo týchto grantov často tiež slúži univerzitám ako metrika na porovnávanie kvality svojho výskumu medzi sebou (aj keď osobne s týmto princípom nesúhlasím). Sú tri hlavné levely týchto väčších ERC grantov, od “začiatočníckych” (starting grants) až po “pokročilé” (advanced grants), pri ktorých môže výskumník získať až 2.5 milióna eur na päť rokov.
Moja univerzita (KU Leuven) v Belgicku získala len v roku 2024 šesť začiatočníckych a tri pokročilé ERC granty. A ako sa darí na Slovensku? Za celú históriu slovenskej účasti v ERC, Slovensko získalo dokopy dva začiatočnícke granty - jeden v roku 2012 a druhý v roku 2022. Toto bolo dokopy financovanie 3M eur (pozrite na obrázok nižšie), od roku 2007.
Pre porovnanie, Belgicko, v tom istom časovom pásme, získalo pre svoje univerzity financovanie za 983M eur (viď na obrázku nižšie) - a ak to chceme normalizovať na populáciu, keďže Belgičanov je viac, bol by to pre Slovensko ekvivalent 457M eur. Môžeme to skúšať normalizovať aj pomocou množstva univerzít a množstva zamestnancov na nich, no aj tak, hocijakú metriku použijeme, prídeme k číslu ktoré je stále rádovo vyššie než tie tri slovenské milióny.
Otázkou teda je, čo sa deje? Sú slovenskí vedci naozaj o toľko “horší” než tí v Belgicku, keď jedna univerzita dokáže vyhrať viac financovania za jeden rok než čo dokáže celé Slovensko nakopiť od roku 2007?
Je tu viac faktorov, ktoré do tejto problematiky prispievajú, no chcem sa zamerať hlavne na jeden hlavný, ktorý, podľa môjho názoru, spôsobuje nekonečný cyklus nedostatočného financovania a motivácie slovenskej vedy - a to je nedostatok investície a manžmentu zdrojov pre podporu výskumníkov pri práci.
A nemyslím len čisto finančné zdroje a platy. Rozprávala som sa už viac krát s vedcami na Slovensku, o ktorých viem, že robia dobrú prácu a keby chceli, tak sa im možno takýto masívny grant za milióny eur aj získať podarí. Na moje prekvapenie mi však veľa z týchto ľudí povedalo, že oni by taký grant ani nechceli - ani keby ho mať mohli. Prečo?
Pretože, keby tie milióny naozaj vyhrali, tak by sa z nich pri momentálnej infraštruktúre slovenskej akadémie na päť rokov vraj zrejme "stali ešte viac prepracovaní finanční úradníci a nie vedci".
Manažovať takéto množstvo financií a byrokracie nie je jednoduché, a to už duplom nie pre niekoho, kto tieto záležitosti neštudoval a nikdy sa nimi dopodrobna nezaoberal. Hlavne ak sa jedná o financie a granty zo zahraničia, pri ktorých sú často regulácie úplne iné v porovnaní s tým, čo je bežné na Slovensku. Slovenskí vedci sú aj tak už prepracovaní a zle ohodnotení. Písanie veľkých grantov trvá týždne až mesiace, ktoré momentálne nemajú a keď už tie veľké peniaze aj tak nejak získajú písaním týchto žiadostí vo voľnom čase, nebudú mať možno ani čas sa potom tomuto výskumu reálne venovať.
Ani v Belgicku výskumníci nevedia tieto množstvá financií a administratívy manažovať - ale ani sa to od nich neočakáva - pretože sú zamestnaní, aby robili vedu a nie úradníctvo. Preto je pri väčšine univerzít aj finančná kancelária a dostatočná administratívna sila, ktorej hlavná úloha je vedcom v tomto manažmente pomáhať. Experti v týchto jednotkách vedia presne ako sa môžu peniaze míňať pri rôznych grantoch a čo a ako treba spísať - a aj tieto veci hlavne za profesorov často riešia. Naše oddelenie, čo má 180 ľudí, má ešte k tomu aj ďalšie 4 sekretárky len na to, aby profesori nemuseli riešiť dopodrobna zbytok detailov ako napr. dochádzky a vyúčtovania konferencií a mohli sa venovať svojej reálnej práci.
A univerzite sa to oplatí. Za prvé, profesori sú platení za vzdelávanie a výskum a teda, ak ich necháte celý deň riešiť byrokraciu a finančný manažment, v ktorých nemajú vzdelanie a často ani skúsenosti, trávia hodiny svojho platu neefektívne a niečím, čo by mohli robiť aj ľudia na nižšie platených pozíciách a omnoho lepšie. Za druhé, finančná administratíva vie tiež poradiť výskumníkom, keď si o tieto granty žiadajú (finančný plán a jeho odôvodnenie je povinná časť žiadosti) a majú teda aj vyššie šance ten grant získať - čo je zas ideálne pre univerzitu a aj pre štát, lebo financovanie vedcov môže ísť priamo z EÚ a z iných medzinárodných organizácií a nie z ich vlastných zdrojov. Viac financií, ktoré potom ostane na univerzite, môže tiecť ďalej na budovanie finančných a iných pomocných jednotiek (napr., máme tiež servis, ktorý pomáha výskumníkom písať aj samotné granty tak, aby mali väčšiu šancu uspieť) a tie zas vyústia v to, že výskumníci získajú o to viac peňazí a univerzita teda zas zbohatne. Potom sa dá výskumníkov aj lepšie platiť a o to viac motivácie majú žiadať si ešte o viac grantov.
A sú to práve tieto veľké medzinárodné granty, ktoré často prinútia aj samotných vedcov zefektívniť a zdokonaliť svoju vlastnú prácu, keď už ich získajú a ak majú čas sa im reálne venovať. Prvá časť môjho doktorátu bola financovaná grantom Amerického Letectva (US Air Force: AFOSR), dokopy za asi milión eur. Skúste niečo nedoručiť na čas alebo v dostatočnej kvalite Americkému Letectvu - jednoducho vám zbytok financií na ten výskum nedajú a s tým ani žiadne budúce granty (veľa veľkých, medzinárodných grantov funguje podobne). Človeka to veľa naučí a o to ľahšie sa mu potom získava aj iné granty. Čím viac peňazí skupina má, tým viac motivácie majú tí výskumníci, aby tvorili kvalitný výskum na čas a o to ľahšie sa im darí udržať a pritiahnuť ďalšie veľké financovania. Je to kruh s pozitívnou spätnou väzbou, je ho len treba začať - a to vyžaduje investíciu do správnych miest v akadémii. Nie len do "fancy, state-of-the-art" vybavenia, ale aj do samotných ľudí - aj do výskumníkov ale aj do ich pomoci v poliach administratívy a manažmentu.
Vedci sú najlepší v tom, v čom sú vzdelaní - vo vede a výskume - a to ich aj musíme nechať robiť, ak chceme, aby si na seba vedeli zarobiť.
