Pri pohľade na faktúru pri vyúčtovaní sa spotrebiteľ nedozvie až tak veľa. Informácie sú pomerne neprehľadné a pre väčšinu spotrebiteľov nemajú takmer žiadnu vypovedaciu hodnotu.
Tak, ako som písal vo svojich predošlých komentároch, ceny elektriny pre koncových odberateľov na Slovensku patria medzi najvyššie v EÚ a sú dnes objektom kritiky domácností aj podnikateľov.
Dôvodom súčasných vysokých cien je jednoznačne regulovaná zložka, keďže cena komodity (el. energie) sa pohybuje na úrovni okolitých štátov a má dlhodobo klesajúcu tendenciu. Regulované zložky zahŕňajú platby za prenos a distribúciu elektriny, tarifu za prevádzkovanie systému (TPS), ktorá zabezpečuje kompenzáciu nákladov systému na podporu výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, z domáceho hnedého uhlia, z kombinovanej výroby tepla a elektriny a činnosť obchodníka s krátkodobým trhom s el. energiou (OKTE). Samostatnými zložkami sú potom tarifa za systémové služby (TSS), ktorá kompenzuje náklady na podporné služby v rámci prenosovej sústavy a odvod do jadrového fondu.
Podiely jednotlivých zložiek koncovej ceny elektriny pre domácnosti za rok 2015 zobrazuje tento graf. Distribúcia elektriny znázorňuje priemer troch distribučných spoločností v tarifných pásmach v intervale 2,5-5MWh (bežná domácnosť); bez spotrebnej dane a DPH. Mesačný poplatok za odberné miesto je tiež zahrnutý do tejto položky
Odvod do JF sa bude zvyšovať o infláciu k 1.júlu
Hospodárska súťaž (konkurencia) na trhu koncovej dodávky elektriny môže v súčasnosti prebiehať len v rovine koncovej ceny elektriny – ceny za dodávku elektriny, ktorá tvorí iba 38% z celkovej fakturovanej ceny. Ostatné zložky sú v celom rozsahu určované Úradom pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) a pre voľný trh s elektrinou nemenné. Tvoria však významnú časť koncovej ceny – 62%
Problémom je, že od roku 2008 klesli ceny el. energie na trhoch o viac, ako 60%, ale spotrebitelia to nijako nepocítili na svojich peňaženkách. Dôvodom je to, že regulované poplatky sa postupne viac a viac „nafukovali“ až tak, že dnes sú ceny el. nad priemerom EÚ a najvyššie v regióne. To nielen neúmerne zaťažuje rozpočet slovenských domácností, ale vysoké ceny energií bezprostredne znižujú aj konkurencieschopnosť hospodárstva a majú vplyv na zamestnanosť a hospodársky rast. Menej konkurencieschopné podniky znamenajú, že k nám príde menej investícií, prípadne, že existujúce podniky nebudú rozširovať svoje aktivity. Na vysoké ceny elektrickej energie pre priemysel upozorňujú pritom viaceré podnikateľské združenia a komory.
Zníženie cien energií je možné dosiahnuť iba prostredníctvom zavedenia skutočnej hospodárskej súťaže na trhu koncovej dodávky elektrickej energie cez postupnú dereguláciu dodávok elektriny pre malé podniky a domácnosti, inštitucionálnou reformou samotného systému regulácie, bezodkladnou reformou systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov a kombinovanej výroby elektriny, odstránením netrhových (korupčných) riešení pri obstarávaní podporných služieb, oslobodením výrobcov OZE od spotrebnej dane a vyňatím podpory ťažby domáceho uhlia z tarify za prevádzkovanie systému (TPS), resp. jej úplným zrušením.
Ing. Roman Brecely, MBA, vedúci stálej pracovnej skupiny pre energetiku a kandidát do NR SR za #SIEŤ
