Trocha komplexnejší pohľad na celý problém vysokých cien el. energie nám poskytuje návrh novej regulačnej politiky na roky 2017 – 2021 z dielne ÚRSO, ktorý bol pustený do pripomienkového konania koncom minulého roka, medzi Vianocami a Silvestrom (16.-31.12.2015)
Regulačná politika predstavuje pomerne zásadný dokument, podľa ktorého sa bude rozvíjať/nerozvíjať slovenská energetika v nadchádzajúcich rokoch. Už samotný fakt, že pripomienkové konanie bolo „nastavené“ na Vianočné sviatky a dni pokoja prezrádza, ako zmysluplne a zodpovedne chce ÚRSO viesť odbornú diskusiu o tomto závažnom dokumente. Napriek šibeničnému termínu sa na návrh dokumentu vzniesla obrovská kritika zo strany odbornej verejnosti a 22 subjektov predložilo celkovo 481 pripomienok, z toho 323 zásadných!
Nechcem ísť do detailov, ale podstatné je, že pripomienkovatelia označujú návrh za „beletristické dielo a jeho obsah za veľmi nejasný a vágny. Chýbajú čísla a analytické podklady. Absentuje aj zhodnotenie predošlého regulačného obdobia a tvrdenia v dokumente sú protirečiace, hypotetické, nepravdivé, zavádzajúce, populistické či smiešne.“ Návrh ide úplne opačným smerom, ako zvyšok moderného sveta. Namiesto deregulácie posilňuje reguláciu, namiesto decentralizácie posilňuje postavenie tradičných výrobcov a obchodníkov, namiesto znižovania uhlíkových zdrojov podporuje ťažbu hnedého uhlia v dlhodobom horizonte, namiesto zverejňovania podkladov pre výpočty ostáva naďalej temno, namiesto zníženia TPS jej zvýšenie, namiesto zníženia cien energií ostáva ticho.
Faktom je, že toto literárne dielko šité na mieru „kamarátom z energetickej partičky“ sa snaží naďalej udržať Slovensko z pohľadu energetiky v stredoveku a v prípade, že by Regulačná rada (vedená tým istým človekom ako ÚRSO) koncom marca neprijala zásadné zmeny, bude ÚRSO s požehnaním vlády naďalej uplatňovať svoju inkvizičnú energetickú politiku voči všetkým odberateľom el. energie a plynu na Slovensku. Okrem toho, že vysoké ceny energii pre ľudí budú aj v budúcnosti neúmerne zaťažovať rodinné rozpočty, vysoké ceny pre podnikateľov budú aj naďalej konkurenčne znevýhodňovať naše firmy od okolitých štátov.
Svet energetiky sa mení, ale náš Regulačný úrad ostáva rigidne nedotknutý. Jediné, čo sa tento rok zmení, je navýšenie rozpočtu na činnosť úradu (z 3,27 mil eur na 5 mil eur). A je zrejmé, že do žiadnej inej zmeny sa v blízkej budúcnosti ani nechystá. Ak sa budeme chcieť pohnúť z miesta, kde slovenská energetika dnes beznádejne prešľapuje, jedinou nádejou ostáva komplexná inštitucionálna reforma tejto organizácie. Tá však nenastane bez zmeny politickej vôle.
Ing. Roman Brecely, MBA
