Vrátim sa kchorobe.( prišlo to odrazu ako krupobitie uprostred horúceho letného dňa)
Skosila mateplota. V horúčke zoslabnem a nemám chuť vidieť nič iné len posteľ.
Snaha dostať sa z tohto nemohúcneho stavuvšak bola obrovská. Nielen kvôli tomu, že to bolo v nevhodnej dobe ( nocpred výletom na vodopády), ale aj kvôli tomu, že som bol sám. (v izbe,v USA...) Noc plynula,paralen trocha zaberal a ja som v duchu premýšľal čo spravím ráno.
„Najrozumnejšiebude keď sa ospravedlním“, zvažoval som.
„Nechcem byť predsana príťaž trom ľuďom v aute. Oni sa chcú tešiť z prírodného úkazua nie sa pozerať na slovákov zelený ksicht.“
Človek mieni,život mení....
Strhol som sa zospánku. Zobudil ma prenikavý silný zvuk ozývajúci sa z chodby ubytovne.Uff...hrozný lomoz.
Áno, užv nadpise sa o tom píše – siréna. Prečo? vykukol som spoza dverí.Rozospaní ľudia kráčali rýchlo smerom k východu. V trenírkach,niektorí mali na chrbte deky...
Poplach...teraz?horí? necítil som žiadny dym...zavrel som dvere a rozmýšľal čo spraviť. Vaksom mal pripravený. Zobral som všetky doklady, všetky peniaze a šielvon...
Pred budovou somsa začlenil do davu obyvateľov. Príchuť neobyčajnej atmosféry dotvárali prichádzaliblikajúce a húkajúce hasičské autá.
Jazyková bariérama držala dlhší čas v napätí.
Na základepozorovacieho talentu som však relatívne rýchlo pochopil, že to nebude reálnyničivý požiar.
Žiadna panika.Iba znechutenie v tvárach mladých unavených ľudí.
Tipujem, že jasom strúhal zmätený výraz. Stál som zbalený, oblečený a s vakom nachrbte. Aj keď navonok to vyzeralo jednoznačne ( ide sa na výlet) vnútorne somzvádzal tuhý boj. Risknúť to a ísť alebo to radšej vyležať?
Predstava, že povypnutí sirény zaľahnem znova do postele však postupne začala byť hlúpa. Počasnapínavých minút balenia a unikania pred fiktívnym požiarom som sa spotila to znamenalo, že horúčka je minulosťou.
Prišlorozhodnutie: „Idem.“
Nechcel sompredsa riskovať zúfalstvo s pridruženým búchaním hlavy o stenu, primyšlienke na to, že som premeškal šancu vidieť kus ameriky.
Počkal som si na českých kamošov, ktorí bývalina opačnom konci ostrova zábavy „cedar point.“
Nasadol som„nezodpovedne“ do auta a čušal som ako pena. O horúčke nevediadodnes. Veď načo robiť ďalší planý poplach?
Neskôr som takýchto poplachov zažil viac. (Ibasom sa otočil na druhý bok a zapchal si uši vankúšom) Pravidelnépoplachové cvičenia zapríčiňovali niektorí hladní obyvatelia ubytovne, ktorí sina platničke opekali mäso. Dym aktivoval požiarne senzory a tie rozozvučalisirény a privolali statných amerických požiarnikov.
P.S. som rád, žesa ozvala siréna. Výlet sa vydaril nad očakávanie. Mne sa slabosť nevrátilaa mohol som si preto vychutnať plavbu loďou do centra mohutných obrovskýchvody-pádov.
(po nafotení týchto fotiek sa pokazil foťák - vlhkosť bola naozaj vlhká:-)
