MODELOVÁ SITUÁCIA:
Pracovitý mladík stúpa svojou snaživosťou po schodíkoch kariérnehorebríčka, pričom sa stane majiteľom auta a domu.
Netrvá dlho a vysmiaty sa žení so svojou dlhoročnou peknouženou, ktorej sa po deviatich mesiacoch narodí prvé dieťa a po trochrokoch už v dome plače i súrodenec.....
Pred pár rokmi somdiskutoval v skupinke kamarátok o budúcnosti. Boli ( a musímpriznať, že ich to drží) trošku posadnuté svadbou.
V tom časeriešili vek, v ktorom sa s vysokou pravdepodobnosťou dostanú podčepiec. Čarovný vek si vyveštili pomocou prsteňa, ktorý umiestnili na nitkua toto improvizované kyvadlo im počtom výkyvov nad hladinou tekutinyv pohári prezradilo, kedy je ich osudný čas na splnenie ich dievčenskýchtúžob.
V tomto mesiaci som bol v škole v prírodea staral som sa o 8 ročné deti. Niektorí rodičia týchto malýchškolákov majú 30 rokov. Nemusel som ( a dokonca mi to udrelo do gebuleihneď) prepočítavať, že sa stali otcami v 22. roku života. ( to už 2 roky meškám)
Zablikala kontrolka porovnávajúca môj životný príbehs ideálnou modelovou situáciou.
Kde mám auto? Dom? Dlhoročnú peknú frajerku?
Výsledok: (poznámka mojej mysle) looser, nejdeš podľa plánu!
Mám mať stres?
Bohužiaľ som odsúdený na klebety: „Už mu tiahne na 25,skončil školu, má robotu a stále nemá frajerku, na čo čaká?“
Odrazu sa každý stará, a ten kto sa nestará, tak lenpreto, že sa o tom ešte nedozvedel...
Naozaj je to také dôležité, aby som žil podľa modelovejsituácie?
Zdá sa mi, že ak sa nechcem dostať do konfliktu s nepísanýmipravidlami spoločnosti, tak pravdepodobne áno.
Ale ja to asi risknem:-)
