Vtipov o svokrách je veľa. Naozaj sú také zlé?
Ešte som nebol ženatý tak to ani nebudem hodnotiť (skústenapísať v diskusii). Ale keď už otváram takúto tému, okomentujem toz môjho pohľadu.
Mal som totiž príležitosť spoznať „potencionálnusvokru“...dokonca nie jednu.
Vždy sa to začína zaláskovaním (v mojom prípade až po uši)vtedy existuje len: JA a TY, len ty a ja ....
Príval minút, hodín a dní však zmätie časom to očarujúce. Dodeja vstupujú postupne ďalšie postavy. (Niektoré s pozvaním aleboi bez pozvania)
Nuž a jedného dňa dôjde i na situáciu keď drahápolovička odhalí svoje súkromie a v ňom figuruje ( a občasi kraľuje) veľká osobnosť. Z vtipov „obávaná“ nádejná svokra.
Každý milujeme svoje mami. Ja, ty...a samozrejme i našefrajerky. A faktom zostáva, že ich zvyknú počúvať, rešpektovaťa riadiť sa ich radami, ktoré tak rady rozdávajú.
Nikdy som si to čo teraz napíšem neuvedomil pri žiadnej„potencionálnej svokre“ – ale dnes mi to došlo.
Žiarlim.
Či už to bola postaršia pani, milá, ukecaná žijúca na dedineobklopená klebetami a zavalená problémami svojich chorôb alebo mestskážena priama ako generál, ktorá mala pod kontrolou každý náš pohyb a činnosť,vždy sme podvedome súperili s kým bude ich dcéra.
So mnou?
„Miláčik, chcela by som byť s tebou, ale mama budesama...vieš, že som stále mimo domu, ja ti to niekedy vynahradím....“...Ach,prehral som.
V takých (a určite ďaleko vyostrenejších) momentochvznikajú takéto vtipy:
Ide chlap po ulici avidí ako stará žena visí z balkóna
a chlapík jej skáče po prstoch. Tak kričí:
''Čo jej robíte, chudere starenke?''
Chlapík odpovedá:
''Aká chudera, to je moja svokra.''
Chap odpovedá:
''Ale sa drži, mrcha jedna, čo?.''
Svokry – osoby, ktorésú zo začiatku neviditeľné, ale či sa nám to páči alebo nie, sú súčasťou„balíčka“, ktorý sme zbalili.
Ha-ha...škodoradostne dodávam: rovnako ako je aj moja mama v balíčku somnou...
