O tom ako nás najviac dokážu zraniť len osoby, ktoré ľúbime najviac zo všetkých
Anastacia a Eros Ramazzotti jej už tak často neohlasujú nový hovor.
Nebolo to tak dávno keď jej srdiečko poskočilo pri prvých tónoch „you belong to me"....
Tú pesničku má v mobile výhradne priradenú jej frajer.
V posledné dni však telefón hrá iné pesničky. Volajú jej kamaráti. Dobre, že ich má.
Vďaka nim sa necíti tak osamelo. Má sa u koho vyžalovať a porozprávať.
Aspoň na chvíľu sa odpúta od myšlienok a desiatok otázok, ktoré prehlbujú jej neistotu.
Keď je sama, srdce zovrie neistota a bolesť. Ona na neho myslí skoro stále a on ju ignoruje. Aká nespravodlivosť.
Vynárajú sa jej v mysly stále tie isté nezodpovedané otázky: „ Prečo sa neozýva? Čo sa stalo? Pokazila to ona? ...."
Ničí ju to ticho, ktoré je medzi nimi dvomi. Ukrajuje z jej sebavedomia.
Rozožierajú ju dotieravé sugescie: „ som na vine.... nepáčim sa mu........."
Cíti, že riešením bude odpútanie sa. Zastrája sa, že ho odstrihne zo svojho života raz a navždy. Situácia je pre ňu čoraz viac neznesiteľná.
Nedostatočná komunikácia s priateľom ju strháva do ešte väčších depiek. Sklamal ju.
Nemá odvahu povedať jej, že je koniec. Chce aby to pochopila sama.
Ona to vie, ale podvedome i vedome stále čaká kedy zaznie Anastacia a Eros.
Začarovaný kruh, z ktorého jej pomôže iba zdravý rozum a precitnutie z emócii
