Stáva sa, však? Aj v lepších rodinách....
Téma o televíznych maniakoch mi pripomenula jednointerview, ktoré som si kedysi čítal. Z rozhovoru s majiteľomagentúry vyrábajúcej známe programy, miutkvela v pamäti myšlienka o tom, že televízia je novodobá modla chudobných ľudí.
V čase reality show boomu mi uši prefiltrovali takýtoodkaz diváka:
„pozerám toho big brothera, ale vôbec ma to nebaví.Čo mámrobiť keď tam nič iné nie je?“
Osoba zvyknutá na pravidelné večery s televízorom. Inúalternatívu ani nepozná.
Poraďte mu: Čo má robiť? Čo má robiť?
Rozmýšlate? Netrápte sa....Taký človek odpoveď pravdepodobneani nehľadá, pretože by sa neodvážil realizovať zmenu. (veď mu je predsa takskvele v obývačke)
A asi je jednoči je chudobný alebo bohatý. Závislosť na pohyblivých obrázkoch vznikáz nudy.
Televízia (mienkotvorné to médium umiestnené uprostredobývacej miestnosti) má nevídanú silu. Vždy pritiahne obyvateľov bytua zaujme ich dobrodružstvom, ktoré im chýba v ich nudných životoch.
Zábava je tam – tamv čiernej skrinke. Stačí stlačiť gombík a prijímač zobrazí seriály,filmy, telenovely, rozprávky, talk show...
Sledujeme v nich čo by sme mohli zažiť keby....(kebysme mali viac odvahy, peňazí alebo chuti vyjsť zo svojej ulity)
