Priznámsa, že som vôbec neplánoval reagovať. Vnímam to ako jej ventiláciu súčasnéhorozpoloženia.
Mama savšak chytila a odpovedala svojsky: „ Život je ťažký.“
Odpoveďnenechala na seba dlho čakať: „nepýtala som sa, aký je, ale o čom je!“
Vochvíli keď mama zalapala po vzduchu, som ja zastrihal ušami a zatváril sazainteresovane. Odrazu som si uvedomil výnimočnosť položenej otázky.
Nepatrítotiž ku klasikám, typu: koľko trojuhoľníčkových syrov je v okrúhlompapierovom balení?
Sestrazaťala do svetonázoru (vidíte o čom tá dnešná ranná adolescencia uvažuje v nedeľné dopoludnie:-)
O čomje život? Skúste sformulovať jasnú odpoveď.(všeobecnú)
Nie jeto úžasné? Taká krátka a na pohľad jednoduchá otázka. Ako však na ňuodpovedať?
Akostarší brat som zvyknutý sestre odpovedať na otázky už od malička. Takže ajteraz som sa snažil zodvihnúť hodenú rukavicu.
Prvoplánovosom chcel začať o mojom živote, ale našťastie som sa včas zabrzdil. Mojeprežívanie na tejto planéte predsa nedáva odpoveď na vyrieknutú otázku.
Prihľadaní univerzálnej odpovede som si spomenul na myšlienku, ktorú som čítalv dajakej knihe o zmysle života. ( na Kordíkoch som sa dostalk takej ťažkej literatúreJ
Ponaučeniez tej múdrej knihy pre mňa bolo: život je príbeh ohraničený časom (v istej chvíli začína a po istom čase niekde končí)
Človekči chce alebo nechce svojim žitím zanecháva za sebou príbeh (ako slimák slizJ
Tiepríbehy sú ako v TV, knihách, na blogoch šťastné, tragické, nudné, veselé.
Život je jedinečný.
Z tohotocelého mi vychádza, že život je výzva.
Narodenímdostávame časový priestor, v ktorom máme príležitosť sa činiť. Príležitosťprekonávať sa (a teraz nemyslím len lenivosť)
Strach,smútok, beznádej, potlačiť svoje zlé vlastnosti......a celé prekonávanie jepopretkávané príležitosťou baviť sa, tešiť sa, užívať si...jaaaaj.V takých chvíľach som nadšený zo života.
