Kúpil som si lístok a pozrel si film. Nič zvláštne. Z celého kultúrneho zážitku mi utkvel v pamäti len smrad starého kina. Vlastne trepem. Niečo tam bolo.
Z kina som si odniesol melódiu jednej pesničky( francúzskej). Meno speváčky spomenuli. bolo známe, ale u mňa mená - jedným uchom dnu a druhým von.
„Edith Piaf."- svietilo v monitore a ja som si odrazu spomenul. To je tá, ktorej pesničku som počul v artkine. Na meno som narazil náhodou. Očami som snímal rôznych autorov a dúfal, že ma niečo zaujme a inšpiruje pri výbere hudby do playlistu.
Skúsil som zadať jej meno. Stiahlo mi pár náhodných songov. Jeden z nich bol „La Foule".
Pesničku som počúval často. Nahral som si ju i do mp3 prehrávača.
Na dovolenke som MP3Player požičal mladému dievčaťu. Bola to taká utiahnutá slečna, ktorá pramálo komunikovala s okolitým svetom. Preto bola vďačná, že si môže nasadiť sluchátka a ignorovať okolie. Predtým ako mi prehrávač vrátila, stiahla si hudbu od slávnej šansonierky do notebooku.
Tak ako dievča z chaty, vytratila sa z môjho života i chytľavá francúzska pesnička. Nahradili ju iné žánre a z iných kútov sveta. Už by som si na ňu asi ani nespomenul. Ako prišla tak i odišla. Opočúvala sa.
Ani som ju nespoznal. Bola to doba čo sme sa nevideli. Pozdravila ma. Ona - dievča, ktoré zaujala Edith Piaf.
Zistil som, že ide zo speváckeho krúžku. Poviem Vám, pôsobila jemne, ale sebavedomo. Dobrý vkus a keď mi povedala, že sa chystá na stáž do Francúzska pochopil som, že to už dávno nie je utiahnuté dievčatko, ktorému som kedysi požičal prehrávač.
Spevácky krúžok, francúzština.... Všetko som pochopil oneskorene. Pesnička, ktorú som vyniesol von z artkina mi nič nedala. Bolo to však „semienko", ktoré vyklíčilo v tej mladej talentovanej slečne a ovplyvnilo jej pozitívne život.....
Súvislosti. Niekedy si pripadám ako obyčajný obmedzenec lebo ich nevnímam. Oni však existujú a nenápadne sa zbiehajú....
