Už počas čítania sa mi zjavili prvé asociáciez mojeho života. Vyplavili sa z pamäte spomienky na detské úspechy s lenivosťoua prekonaním seba samého.
Ako somv mladosti špúlil pery a fúkal cez ne vzduch v snahe vylúdiť niečo akopočuteľný zvuk. Skúšal som znova a znova a občas s horším alebo lepším výsledkom.No i ten najlepší len so silnou dávkou predstavivosti pripomínal piskot.
Začiatkyboli ťažké a trápne. Tak ako keď som si zaumienil, že by bolo osožné naučiť saniečo navariť. Bol to jeden z impulzov vonkajšieho sveta, akási výzva dokázaťsi, že nie som úplné kulinárske drevo.
Prvéminúty varenia ryže boli fajn, ale pravé trápenie nováčika som si odtrpel keďsa mi po predpísanom čase nevyparila voda a ja som ju polievkovou lyžičkouodstraňoval z hrnca.
Je ťažké sa premôcťk niečomu, dokopať sa. Ak však docvakne a naskočí nápad, býva už len otázkoučasu ako dlho dozrieva myšlienka k naplneniu cieľa.
V 19. rokoch somplánoval cestu do Švajčiarska. Bol som rozhodnutý ísť do zahraničia a vidieťživot v Trenčíne z nadhľadu. Kamarátka, ktorá ma nadchla však odišla doFrancúzska a moje cestovanie v tom roku stroskotalo kvôli jazykovej bariére.
V ten rok som nemal zo seba dobrý pocit a celéprazdniny sa mi zdali byť nudné a chuť vycestovať bola stále zafixovaná v mojejhlave.
Ďalší semestersom môj sen oživil a rozhodol som sa ísťna vlastnú päsť. Spolu s luďmi v istej cestovke som si cestu do amerikyzmanažoval, odžil a vychutnal.
Teraz keď somvyrástol, odštudoval a zapracoval sa v zamestnaní mám denne toľko dôvodov naprekonávanie samého seba, že by sa mohlo zdať pre moju lenivú časť osobnosti,žesom vyťažený na 100 percent.
Lenže neviditeľnéimpulzy sú roztrúsené po okolí. Moje podvedomie ich zbiera a z času na čas si znich stavia plány, ciele a sny... a takdajako skrsol nápad napísať prvý blog.
Vždy som rádpísal. Písanie bolo mojou obľúbenou činnosťou a relaxom od mladosti.
Na portály sme.sk som si prečítal zopár príspevkov od aktívnych pisateľov a ich štýl, nápady acelkový pocit z čítania ma nadchol natoľko, že sa objavila túžba a chuť skúsiťniečo nové.
Po istom čase vykysnutia mojej lenivosti somsa dokopal ku klávesnici. Pomyslel som si, že by nebolo na škodu sa občasodreagovať článkom.
Aspoň budem mať príležitosť nájsť svoj štýl a zdokonalovať sa ako sa na ľudskú bytosť svedčía patrí :- )
