zákulisné poznámky: auto predané

ahojte predĺžil som si víkend dovolenkou a teraz sa mi akosi nechce začleniť do pracovného procesu. myslím, že si to zľahka viete predstaviť. aaaaaa, zíva sa mi:-) tak štartujem mozog a uvažujem čo všetko potrebujem vybaviť pred pripravovanou služobkou do Dánska. Celkom sa na ten výlet teším. Aj keď to bude len na krátko...aspoň po dlhšom čase dostanem nejaký impulz do môjho (za posledné 3 mesiace) nezáživného žitia... čítali ste článok pesnička? taký vymyslený príbeh o tom, že náhodné situácie v živote nemusia byť vždy náhodné a že predsa len všetko zo všetkým súvisí.  Len pár dní potom ako som zverejnil článok, podobným spôsobom sadlo šťastie i na môjho otca. Nedarilo sa mu predať naše staré auto. Po dvoch nevydarených pokusoch inzerovania sa rozhodol pre radikálne riešenie - auto nechá zošrotovať. rozhodol sa a šiel do Prievidze. Pri hľadaní správnej adresy šrotoviska sa opýtal na cestu akýchsi robotníkov. Tí nelenili a otca už ďalej nepustili. Auto si odkúpili....neuveriteľné, však? po napísaní prvých poznámok som bol zvedavý koľko ľudí si ich otvorí. výsledok predčil moje očakávanie. 12 čitateľov vytvára komornú "nemasovú" komunikáciu a aetnin komentár k (v tej dobe)neexistujúcemu článku o SIMkách bol príjemným prekvapením... tento dnešný i budúce výplody môžete vnímať ako hromadný mail pre dvanástich ľudí. Štýlom "stay in touch" alebo zostať v kontakte s myšlienkami, ktoré mi lietajú po rozume poprepletané súkromným životom....také vyplnenie prázdnych medzier s vyšším cieľom: ukázať, že Bredschneider nežije iba v modelových situáciách .-))) na záver Vám všetkým želám pokojný deň s prianím, že ak nefunguje všetko tak ako má, je len otázkou času kedy na vás sadne šťastie rovnako ako sa to stalo môjmu otcovi hoj --
Miro