Ľudia sú tvory spoločenské a ja nejdemzatracovať výhody civilizácie. Mám však pocit, že by sme nemali vždy nechať „uvažovať“ civilizáciu za nás. V mojom prípade je tolenivosť rozhýbať vlastný mozog pri rozhodovaní...
Prirovnal by somto k davovej psychóze. (Myslenie jedinca v dave sa znižuje na úroveňmasy.)
Niektorí z nás v súčasnostizájdeme do novootvorených centier kde jeme v rýchlom občerstvení z umelohmotnýchtanierov a umelými príbormi. Vytvárame viac smetí aj napriek tomu, žeproblémy globálneho otepľovania začínajú byť čoraz reálnejšie.
Keď som bolv Amerike odcudzoval som to. Priznám sa však, že teraz ako ovca zo stádaidem, kúpim, zjem a ešte s úsmevom...
Ako to? Prečo? Leboto robia aj ostatní, lebo to postavili. – a našiel by som aj inévýhovorky( šéf by povedal detinské:-)
V rýchlosti manapadol tento príklad so smeťami vo fastfoodoch, ale podobných príkladov je v našichkaždodenných režimoch mnoho.
Sú to automatizovanéa ovplyvnené úkony, ktoré robíme lebo nám to podsunuli reklamy aleboto tak robia susedia, rodina, kolegovia, spolužiaci...
Námet na tentočlánok mi vnukol môj šéf (ani o tom nevie) Pri výmene názorov som totižvyrukoval s infantilnou výhovorkou: „aj oni ( kolegovia) nejdú na tú firemnú akciu“
Bolo mi povedané,že sa správam ako malé dieťa v škôlke, ktoré nemá vlastný úsudok a vyhovárasa na ostatných...
Často sapristihnem pri tom ako robím niečo len preto, že sa to tak má robiť alebo preto,že to robí aj ten druhý.
A dá poriadnunámahu byť sám sebou, stáť si za svojim. Veď si stačí predstaviť jesť zdravébio potraviny keď ostatní pred vami jedia sladkosti.
Nemať mobilnýtelefón, keď všetci naokolo maju minimálne dva alebo nepiť alkohol naSlovensku...a pod.
