Priemerne pol týždňa v Bystrici a rovným dielom v rodnom meste Trenčín. Pendlovanie medzi stredným a západným Slovenskom za pár mesiacov zovšednelo a dnes je to pre mňa rutina.Trenčín som z časti opustil, aby som mohol spoznať niečo nové.Je fascinujúce, že sa stačí presunúť o 160km na východ a už cítiť iný akcent. Banskobystrické ťahavé vyslovovanie a prízvuk na inej slabike mi spočiatku pílil uši, ale teraz už vijem s vlkmi a zaťahujem ako stredoslovák, jem švábku a pijem na vianoce punč.Môj lokalpatriotizmus zamestnaním v bystrici výrazne zosilnel. Či už ako prirodzená obrana voči nezmámemu prostrediu alebo ako výsledok slovných útokov o tom, že Trenčín nie je v očiach obyvateľov BB ani mestom.Nebudem tu porovnávať námestia, počet barov, hrozný stav sídlisk, prostredie, priemysel, kultúru alebo dopravné zápchy. Bol by som totiž neobjektívny. Chcel som iba povedať, že napriek tomu, že sa pohybujem pri Urpíne, srdce mi poskočí hlavne keď vidím trenčiansky hrad...
banskotrenčan
Netreba odísť ani do zahraničia, aby človek pochopil, že ho miesto kde vyrastal k sebe priťahuje a má pre neho osobité čaro. Bývam v dvoch slovenských mestách. To som nikdy neplánoval, ale stalo sa.