V hlave lietajú slovíčka typu: "musím, nestíham, neverím si, neurobil som"
Napätie sa postupne ukladá v tele. Je šťastím keď telo vyventilujevzniknutý tlak (napríklad precitlivenosťou ako to bolo u cestujúceho vmodelovej situácii.)
Heeeeeeej, nie sme dokonalé stroje!!! za 24 hodín sa nedá stihnúťcvičiť, starať sa o deti, udržiavať dobré vzťahy a sedieť s kamošmi pridrinku,potom študovať, čítať a učiť sa cudzie jazyky ....a to všetko pominimálne osem hodinovej pracovnej dobe:-)
Aj teraz pred sviatkami treba investovať omnoho viac energie popráci - na behanie za darčekmi, pečenie, zháňanie kaprov,stromčekov alebo rezervovanie chaty na silvestra...
Skúste si vybrať v stresovom období strednú cestu. Okrem zlatéhoprívlastku mi napadá, že je zdravá, vyvážená, pokojná a tým, že jerozumná tak býva i bezpečná...
Jedzme teda do polosýta, pime s mierou a pracujme aspoň toľko ako sa budeme zabávať....
Skresajme extrémne správanie a užívajme si equilibrium....teraz i po celý rok, aby sme nemuseli plakať zo stresu.
Equilibrium
Modelová situácia: Pozeral cez sklo autobusu na mihotavý svet. Z ničoho nič sa mu šedý obraz večera zahmlil. Zvlhli mu oči a bolo mu do plaču. Dokáže aj vás rozcítiť zdanlivo neškodná scéna alebo pesnička? Aj vy si občas nenápadne utierate slaný výsledok stresového vypätia?