Internet stiera všetky „napínavé“ problematické cestičky ako uvidieť nahé telo.
Dnes je to určite inak a modelová situácia sa zasekla v časoch mojej puberty.
Puberty, keď trápne bolo všetko dookola a odraz v zrkadle pri rannej hygiene dokázal pokaziť celý deň.
Aj vy ste (boli) plachí, utiahnutí a zvedaví ako Dominik? Poslušní študenti, ktorí nevideli nič pekné na svojom veku a pozerali ste na hodinky odpočítavajúc čas do vytúženej dospelosti?
Čas čakania na „to“ vzrušujúce bol popretkávaný písaním úloh a učením sa na písomky. Kde tu prišla možnosť pozrieť do časopisu, inokedy sa podarilo odlákať pozornosť rodičov a v nestráženej chvíli pozrieť na nočné vysielanie súkromnej televízie....
Nedostatok súkromia a pocit, že ak niečo nebude hneď, tak už nikdy (napríklad zomrieme bez bozku, nezmaturujeme a nenájdeme si dobrú prácu....) z nás vytvoril vyplašené tvory s nenaplnenými očakávaniami, túžbami a predstavami...
Niekde v stredoškoláckom vnútri tikal čas v ohraničenom intervale (od prvého ročníka do štvrtého.)
Kríza a panika nastala keď sa nezadarilo ani po prvých „deadlinoch“ – po 18ke a maturitnej skúške dospelosti....
Ja na etapu života charakteristickú nedočkavosťou a podceňavaním sa, pozerám teraz z určitého nadhľadu. Mám pocit,že sa netreba nikam ponáhlať. To čo má prísť aj tak príde. Či máte inú skúsenosť?
