Rozum mi vraví, že mám vstať a ísť.A ja poslušne dospelo vstanem a idem. Aká je však úžasná úľavaa pocit uvolnenia keď z časuna čas odmietnem poslušnosť a spravím si po svojom.
Patrím k ľuďom, ktorých druhé meno jeracionalita. Nedokážem dať mozgu prestávku a robiť „nerozumné“ veci.Našiel som si však spôsob ako ospravedlniť občasné nerozumné činy a úlety.Pred nejakou spontánnou akciou mi okamžite zabliká bezpečnostná kontrolkas upozornením: „Buď dospelý, nerob to!“
Vtedy si položímotázky: Kto rozhodol o tom, že je to zakázané? Kto ma súdi či je to nezodpovedné? Podľaakých noriem je to nekonvenčné?
V tej chvíliv sebe vyprovokujem chuť vzbúriť sa. Prebehne vnútorný boj zodpovednostia rebélie a výsledkom je to, že konám impulzívne.
Z impulzívnychrozhodnutí sa väčšinou stávajú nezabudnuteľné kuriozne zážitky, na ktoréspomínam vo chvíľach „racionálneho“ dospeláckeho života.
Milujem chvílekeď kašlem na príkaz: „Buď dospelý!“ Vychutnávam si nezodpovedné okamihy a nimi si korením svoj inak racionálny život:-)
