Oslávenec z modelovej situácie mi pripomenul kráľaz rozprávky soľ nad zlato. (ako soľ? Ty ma ľúbiš ako soľ?....) Vyhnaldcéru z hradu a až v extrémnej situácii pochopil, že zlatom si jedlo neosolí.
Úprimne priznám, že tiež som potreboval od života zažitlekciu, aby som pochopil prioritu môjho zdravia.
Počas „day off“ som sedelv izbe nad výplatnými páskami a počítal koľko som zarobil. Dokalkulačky som nahadzoval ďalšie a ďalšie doláre, ktoré podľa prognóz ešte zarobím.
Tešilo ma, že mi to pokryje náklady na cestu, vyplatím rodinu u ktorej som si požičal a budem môcťi cestovať...sníval som až kým neprišiel večer.
V práci mi šplechla chemikália dooka...a vtedy som dokalkuloval.
Našťastie pre mňa a moje oko to nebolo nič vážne. (čižesom nemusel prestať robiť, nemusel somodísť predčasne domov, nemusel som sa zadĺžiť)...ale bol to zdvihnutý prst.
Ukážka toho, ževšetko čo sa mi podarilo, všetky peniaze, ktoré som zarobil, boli len kvôlitomu, že sa splnila dôležitá podmienka – bol som zdravý.
Preto zdravie nepodceňujem.
Počas gratulácie dávam dôraz na želanie zdravia lebo tov kombinácii so šťastím vytvára príjemný život – a ten oslávencomvždy zo srdca želám.
