...a bolo asi po úcte, čo myslíte?
Je smutné ak nevkusné zlozvyky zostanú vryté v človeku a objavujúsa v nestráženej chvíľke. Prebudia sa podvedome nehľadiac na vhodnosťa postavenie.
Pri tejto téme minedá nespomenúť si na spolužiaka zo základky, ktorý sa viackrát za minútudotkol ukazovákom špičky svojho nosa (akoby ho svrbel alebo si utieral sopeľ)Nos mal červený a vysušený od toľkého obchytávania.
Frekvencia dotykov nosa sa menila od psychickéhorozpoloženia. Najviac jeho nos trpel keď bol chlapec nervózny. V jeho vekusa to dalo prepáčiť a tolerovať. Bol čudný, ale v lavici sa tostratí.
Horšie bolo a (humorne to so mnou zatriaslo) keď som uvideltik na učiteľovej tvári. Bol to šok zrovnateľný so zážitkom Andrea v modelovejsituácii.
Telocvikár sa s nami rozhodol zahrať ping-pong. Pri hresa jeho tvár zmenila na veľkú grimasu – jazykom si totiž pomáhal odrážaťloptičky. Vyplazoval jazyk doprava a doľava simultánne s natáčaním rakety.
Uvedomujem si, že niektorých tikov sa nedá zbaviť. Zjavujúsa pravideľne a nekontrolovateľne. Naposledy som videl jedného staréhopána ako v čakárni mrkal na mladé dievča. Čudoval som sa, že čo to robí a ažkeď to robil aj po odchode dievčiny, pochopil som...
Čo by dal ten pán za to, aby mohol ten tik odstrániť. Niektoré „tiky“ súvšak len praobyčajnými zlozvykmi, ktoré rušia okolie a podnecujú k ohováraniua robeniu si srandy. Máte vo svojom okolí niekoho kto má nejaký zlozvyk a ničs tým nerobí?
