Stane sa? čoby nie. Predsa po toľkých razoch omieľania sa nájde osoba čo to už počula. Mne samému je to smiešne keď sa počujem po štvrtý alebo piaty raz rozprávať to isté...
Keď chcem byť slušný, nezostáva iné ako každému osobne prerozprávať čo sa stalo. Znova a dokola ako verklík.
napríklad o promócii, svadbe o práve skončenej dovolenke alebo trebáras o názore na výkony olympionikov...
Opakujeme to isté dokola ako speakeri v rádiu počasie. ( niečo na spôsob sloganu " viac hudby, menej slov":-)
nedávno som dostal hromadný mail od kamaráta. V ňom popisoval zaujimavú životnú príhodu,o ktorej vedel, že sa na ňu budú asi všetci pýtať.
Celkom zaujimavý spôsob ako dať o sebe vedieť a ešte i zabrániť opakovaniu sa prerozprávaním jedného a toho istého...
Avšak, skĺznuť do polohy pisálka skrývajúceho sa za textové správy sa mi nezdá ako ideálne riešenie. čo vy na to? ako riešite vy rozprávanie príbehov z osobného života, ktoré chcú počuť všetci, ale nanešťastie každý separátne a na inom mieste?
ste originálni a každú reprízu okoreníte novou spomienkou ako kreatívni učitelia alebo prepínate do ginglového štýlu?
ozaj, vadí Vám keď niekto stále opakuje stále tie isté zážitky na stretnutiach?