Všeobecne nemám rád neochotu. Myslím, že s jej obľúbonesťou je to ako s topiacim sa snehom na ulici. Nikomu nezlepší náladu, iba čo zhorší celkový dojem z dňa....
Ochotné predavačky, kolegyne alebo vodiči nám spríjemňujú deň za dňom a oceníme to zvyčajne až vtedy keď narazíme na opak - na protivných...
Modelová situácia naznačuje, že nie je jednoduché byť ochotným. Občas treba vynaložiť veľa energie a vytrpieť si rôzne druhy špeciálnych "požiadaní".
Forma žiadania môže byť s príchuťou nadradenosti, stupidity, opovrhovania, prehliadania a podobne.
Príliš zaneprázdnení uponáhlaní ľudia často "preskakujú" slušnosť. no napriek tomu očakávajú pomoc, radu alebo službu...
Neuvedomujú si, že len berú a nič nedávajú ( aspoň úsmev, pekné slovo, spoluúčasť)
Všetci sme ľudia.( Tí za prepážkou rovnako ako tí stojaci v rade). Túžime po uznaní, po slušnom správaní a vážení si jeden druhého. Myslím, že je dôležité si to uvedomiť vo chvíli keď niečo žiadame. Spôsob ako o niečo poprosíme je dôležitý.
Ľahko sa môže stať, že druhá strana odmietne byť ochotná pomôcť.
A ja sa mnohokrát ani nečudujem...
