Rôzne vekové kategórie majú odlišné priority. Niekedy je poriadne ťažké, trápne alebo smiešne prekonať sa a nájsť spoločnú reč. Tak ako to bolo v prípade dedka v modelovej situácii( vôbec netušil o čom mladý točí).
V práci som najmladší v kolektíve. Absencia rovesníkov v mojom okolí mi v prvé dni vôbec nebila do očí a neprikladal som tomu dôležitosť. Odjakživa som vnímal iba generačné rozdiely medzi dospelými -deťmi, dôchodcami- dospelými ( a ostatné kombinácie)
Najnovšie však zisťujem, že problém s komunikáciou vzniká i s desať rokov starším kolegom, ktorý má ženu, dieťa a niekoľkoročnú prax v odbore.
Pred týždňom som odišiel na služobku. Na nej som pochopil pointu tohto článku.
Školenie viedol môj rovesník.
Ten rozdiel bol neuveriteľný. Toľko spoločných tém a podobný pohľad na svet nám rozväzoval jazyk a diskusia sa nedusila v trápnom tichu, ale rozvíjala v dobrej nálade polievaná českým pivom. Radosť sa rozprávať.
Po hodinke opadla akákoľvek nervozita z cudzieho prostredia a cudzieho človeka.
Uvedomil som si, že celý život som bol obklopený rovesníkmi. Tým, že som prechádzal z triedy do triedy bez prepadnutia a po skončení vyučovania som šiel poslušne robiť úlohy, som „tých druhých" ani nevidel. Bola to samozrejmosť byť medzi svojimi...
Deti sa dobre cítia v detskom kútiku, dôchodcovia chodia hrať bingo do kultúrneho domu a ja pôjdem hľadať....
...nejakú srdcu blízku komunitu mojich rovesníkov....
