Poznáme to všetcičo bývame v panelákoch a sme leniví chodiť po schodoch. Otvorímedvere na výťahu, zavrieme sa, stlačíme tlačítko, pár minút nehybne stojíme,otvoríme dvere a život pokračuje...
Mňa tá atmosférav škatuly, ktorá sa hýbe sem a tam v šachte dokáže naladiť aleborozladiť.
Hlavne odvtedy čo som sa presťahoval do nového bytu na 9. tomposchodí. Pobyt v priestore, z ktorého majú klaustrofobici panickú hrôzu,sa mi predĺžil a zväčšil sa i počet susedov z 12 na 40.
Vraví sa, žekoľko ľudí, toľko chutí. Platí však i, že koľko ľudí toľko vôní (pachov jevýstižnejšie)
Tietopachové stopy ma každé ráno čakajú, a ja som zvedavý čím ma úzkypriestor, kde sa ani chladnička skoro nezmestila, prekvapí.
V jedno ránoma vo výťahu naplo( Smrad zo psa bol brutálne prenikavý). Druhý deň sa začítalkrásne. Predo mnou vo výťahu šla suseda s úžasným parfumom. Jemne korenistávôňa vyčarila na mojej tvári úsmev a to je vždy dobrý signál – aj do prácesa mi kráčalo ľahšie:-)
Včera som necítilnič. Taký všedný deň som mal...a dnes to bolo kakaové...asi sused raňajkoval vo výťahu sladkosti alebo saoblial kakaom.
Môj prvý rannýkontakt s okolitým svetom je voňavý, smradľavý alebo nijaký. V životeto už tak raz býva – najviac dní je tých nijakých a všedných. Občas všakpoteší suseda a z času na čas šokuje pes...hmmm...akú pachovú stopu asizanechávam ja?
rád by som boltým, čo poteší susedy a spraví im pekné ráno....
