Ako mohol? Toľká ľahostajnosť, neochota a podceňovanie živého tvora.
Peter narazil na nezodpovedného suseda, ktorý nikdy nechoval zviera. K úlohe pristúpil svojským štýlom: ak polejem kvet bude poliaty, ak nepolejem - vyschne.
Ľudia sa často nevedia vcítiť do úloh tých druhých. Niektorí nepsíčkari sa smejú zo psíčkarov. Vyčítajú im, že sa bavia so svojimi maznáčikmi ako so seberovnými, rozmaznávajú ich, obliekajú, češú a večne po nich upratujú...
Viete čo ma napadlo? Ten susedov nezáujem mohol byť príčinou provokácie - rebélie.
Jednoducho chcel ukázať Petrovi, že to ten pes prežije.
Tak ako keď kolega povie: „ veď to neprežívaj!!!...nejdeme ďaleko, on nezdochne..."a kolegyňa držiac vystrašeného psíka na rukách váha nastúpiť do auta lebo vie, že jej miláčikovi býva v aute zle....
My ľudia máme mnohokrát problém vcítiť sa do pozície toho druhého, do jeho spôsobu života. Všade sa stretávame s problémom zvaným - nepochopenie.
Návšteva, rodina a známy radia: „ Uviaž ho k búde a budeš mať s ním pokoj!!!"
Nechápu psíčkarov, ktorí dokola čistia podlahu od špinavých labiek, sedačku od chlpov a žijú v určitom smrade.
Radia: „ ukáž mu kto je pán!"
Keby však len neradili, ale našli si čas pohladiť, pohrať sa. Zistili by, že pes je verný priateľ človeka. A nielen pes.....
Obklopujem sa ľuďmi, ktorí majú radi zvieratá. Kto má rád zvieratá, má rád úprimne i ľudí...
