Byť v spoločnosti človeka, ktorý sa snaží byť silou-mocou vtipný je nezávideniahodná pozícia. Skrátene povedané :nepríjemná, trápna a miestami neznesiteľná chvíľa.
Chápem prečo sa mnohí snažia rozosmiať okolie. Držia sa vedome alebo podvedome faktu, že vtipný človek dokáže zaujať viac ako pekný alebo inteligentný.
Dobrý zmysel pre humor je v osobnom styku na nezaplatenie. Nehovoriac o tom, že ľudia so zmyslom pre humor sú šťastní, spoločenskí a majú perspektívu byť zdraví.
Z toho vyplýva, že sa oplatí byť vtipný. Uvoľňuje to atmosféru. Nie vždy to však dopadne tak ako si to humorista želá.
Každý „vtipálek" totiž balansuje. Humor je dvojsečná zbraň. Na jednej strane zlepšuje vzájomné vzťahy, ale na strane druhej dokáže znechutiť a znepriateliť si druhých.
Medzi trápnosťou a vtipnosťou je tesno. Šéfovi v modelovej situácii chýba cit načasovať ten správny a trefný vtip.
Preto ak nemáte talent, nezaškodí troška potrénovať. Hrozí totiž, že by ste namiesto úprimného hrdelného smiechu mohli zažiť kruté pohrdnutie.
Tak či onak, všetci máme svojskú „humornú komunikáciu" a bolo by sterilné keby sme zrušili agresívne formy ako je sarkazmus, posmešky a škodoradosť. Sú predsa medzi nami aj taký čo dostali do vienka zlú kombináciu - hlúpy, škaredý, s agresívnym humorom.
Nad posmeškami predsa netreba dlho rozmýšľať...stačí ich vypustiť z úst.
Nikto však nie je dokonalý a každý sa snažíme „preraziť" po svojom.
Podstatný nie je niekedy až tak obsah, ako samotné podanie vtipnej príhody.
A aj tu ako všade platí, že účel svätí prostriedky. Keď je zábava v plnom prúde je jedno či sa použije anekdota alebo krčmový vtip.
Dôležité je, aby sa to hodilo!
