ahojte priatelia,
na úvod troška zo zákulisia tvorby posledného článku.
možno sa Vám ťažšie čítalo bez diakritiky. Ospravedlňujem sa, mal som sťažené podmienky:)
"prerastené deti" boli písané na zdrap papiera v hotelovej izbe a v rýchlosti prepísané do počítača v hlavnej hale kde bolo internetové pripojenie.
Začína mi druhý týždeň zahraničnej služobnej cesty v Dánsku a teraz v Nemecku. Skutočne by bolo o čom písať len nemám dostatok času usporiadať myšlienky so zážitkami tak, aby bol z toho normálny článok vystaviteľný na blogoch.
tak si situáciu kompenzujem aspoň takto cez môj interný kanál familiárnou formou...
Ľudkovia, Dáni sa majú dosť dobre. 2 percentná nezamestnanosť, vysoká životná úroveň, všetko čisté...
Avšak strašný vietor a zvláštna reč (trošku ma z nej bolela hlava keď som nechal na seba pôsobiť dlhšie hlasy z televízora:-)
Rýchlostný limit na cestách je nižší ako na Slovensku. Všetky autá šli poslušne za sebou. Vodiči dodržiavajú rýchlosť a nevidel som skoro nikoho sa predbiehať...
Kedže nemám na pokutu, poslušne som sa „plazil" 40kou po dedine a 80-kou medzi dedinami:-)
Jesť medzi bussinesmanmi bol tiež hodnotný zážitok, ktorý sa mi vryl do pamäti hlavne spôsobom stravovania, sedenia a hovorenia...(kto nevidel, nepochopí:-)
Jedno pozitívum to však predsa malo – ochutnal som krevety a naučil som sa jesť paličkami J
Keďže nie som na dovolenke, do práce som chodil za tmy a z práce tiež po tme...veľmi som si krásy štátu na sever od Nemecka neužil.
Zúčastnil som sa však štartu vianočnej sezóny. Dánsky santa svojim „ho-ho" rozsvietil mestečko Sonderborg a o pár dní neskôr som si vychutnal vianočné víno na námestí Kiel.
Keďže kurz eura a koruny nie je priaznivý v náš prospech, tovar v stánkoch som si nekúpil - iba odfotil.-)
Všetkým želám bohatého Mikuláša (ja skúsim položiť topánky pod okno hotelovej izby, no obávam sa, že ráno nič nenájdem J --
Miro
