zdravím,
Čakanie a cestovanieje niekedy nudné zabíjanie času porovnateľné s pracovnou poradou:-)
Prečo by som sa mal pri premiestňovaní alebo čakaní nudiť keď mám svoj blog "zívajúci prázdnotou"?:-)
Začal som teda písať v teréne.
Článok "porušovať pravidlá " vznikol v lietadle na trase Hamburg-Viedeň.Letušky popísané v modelovej situácii naozaj predomnou robili svojuprácu, nosili nápoje a dávali sendviče hlásajúc, že treba vypnúť všetkyelektronické zariadenia.
Príležitosť vyplniť ďalšiu časovú dieru písaním sa mi podarilo počasčakania na víza. Sedel som pri čaji v auparku a uvažoval nad"nepríjemnými tikmi ". V mojej blízkosti fotograf fotil modelku aasistentka pobehovala okolo a osvetľovala....
A dnes, píšem riadky v zápche. Vytiahol som diár a pero, aby som saupokojil. Sedím totiž v taxíku a pred nami, zanami a vedľa v piaticpruhoch stoja autá neuvedomujúc si, že ja sa ponáhlam na moskovskéletisko.
Sú 3 hodiny poobede a ja nedokážem odhadnúť koľko to bude ešte trvať.Zmierený s tým, že nedokážem pohnúť kolónu na dialničnom okruhu, idemuvažovať nad témou ďalšieho článku. Pôvodne som chcel písať o tom, žeodpovede na otázky, ktoré si kladieme sú v nás samých. Možno tou zimnouruskou atmosférou a možno tým, že si neviem predstaviť ako by som tútému spracoval, budem radšej písať o inom - o vplyve reklamy, ktorá násniekedy tak vykýve, že zabudneme na to čo vlastne skutočne potrebujemea kupujeme to čo nám nanúti reklama...
prajem príjemný oddych
