Tak teda. Sme na železničnej stanici Termini v Ríme a rozmýšlame ako by sme mohli vidieť všetko dôležité. (Pantheon dôležitý nie je.) Tak teda začnime v tom zhone, ktorý panuje na obrovskej želeničnej stanici, hľadať vchod do metra. To nie je náročná úloha. Náročnejšie je prísť na to, ako si kúpiť lístok. Systém turniketov len tak ľahko neprekonáte! Keď pôjdeme dolu schodmi, samozrejme začujeme ako prichádza vlak, ktorý tam stojí tak 30 sekúnd a nám sa na ďalší vlak tie tri minúty čakať nechce. V poslednej chvíli naskočíme do preplneného vlaku (stanica Termini je fakt obrovská a počet ľudí cestujúcich metrom je k tomu primeraný). Prečkámte tak 8 zastávok a môžeme vystúpiť na zastávke Ottaviano. Milý okoloidúci nás uvedie na cestu do Vatikánu.
Takže teraz vidíme veľmi dôležitú časť Ríma - Vatikán. Samozrejme dovnútra nejdeme, pretože na to, aby sme čakali v rade 4 hodiny, nemáme čas. Vydáme sa teda smerom rovno.
Prejdeme okolo Castel Sant'Angelo, na ktorom momentálne pracujú. Ale aj tak je krásny. Tiež sa kocháme riekou. Na jednom moste aj prejdeme cez rieku. Keďže presne nevieme, kde sme, trošku poblúdime, potom vytiahneme bedeker s mapou a nájdeme svoju polohu. Môžme pokračovať smer Španielske schody.
Všetci ľudia už samozrejme sedia v tieni, tak my si musíme nájsť iné miesto. Prípadne si vyjsť až úplne hore, odkiaľ je prekrásny výhľad. A cestou tiež ignorujeme všetých tých žobrákov.
Cez typickú tenkú ulicu, kde chodník má asi tak 60 cm a ešte polovicu zaberá parkujúce auto sa vydáme k Piazza del Popolo (Námestie ľudu). Tam si dáme kávičku.
Potom sa vydáme rušnou cestou, ktorá je už širšia smerom na Piazza Venezia. Veď je to len 1,2 km stále rovno. Castou sa však ešte zastavíme.
Fontana di Trevi nemôže byť vynechaná. Celé je to také obrovské, že nám, ktorý máme Nikon D40, sa to celé nezmestí na jednu fotku. Do fontány samozrejme hodíme mincu (musíme byť pritom otočený k nej chrbtom) a raz sa do Ríma teda ešte určite vrátime. Reklamácie samozrejme neprijímajú. Denne sa vraj z tejto fontány vyloví 3000 Eur. Aspoň sú peniaze na prevádzku. Mňa táto fontána proste uchvátila. Viac ma uchvátilo iba Koloseum, ale tadiaľ sme ešte nešli. Až za chvíľku. Vrátime sa teda od tejto fontány na tú rušnú cestu, odkiaľ sme prišli a ideme zase raz cca na juh.
Po chvíli sa ocitneme na Piazza Venezia. Z tejto budovy, ktorá je na fotke, je tiež pekný výhľad. Keďže máme nejaký divný bedeker, to, čo vidíme na fotke (tuto hore) nenájdeme a tak nevieme čo to je. Nevadí.
Zato sme sa však už prepracovali na Forum Romanum a v pozadí vidíme aj Koloseum. Keďže sme už v Ríme, rozhodneme sa ísť do múzea. Vyberieme si len také malé - Musei Capitolini. No keďže sme si na tento výlet vybrali pondelok, väčšina múzeí je zatvorená. Nevadí no, veď ešte sa vrátime. Tú mincu sme do fontány nehádzali predsa nadarmo.
Forum Romanum z inej strany. Odtiaľto môžme ísť rovno ku Koloseu, alebo si to tak nejako obísť cez park. To, že sa v parku nachádzame sami sa nám zdá divné, keďže všade je ľudí ako ... no, proste veľa a začneme blúdiť. V bedekri sa zorientujeme a pokračujeme obchádzkou. Naokolo bližšie, ja viem.
Cestou obchádzkou aspoň narazíme na nejaký pokojný feministický protest, v okolí je však až veľa policajtov.
Pri obdházdke narazíme aj na štadión, kde sa bude hrať o pohár európskeho plážového futbalu. Až teraz sa naozaj zorientujeme a vieme, kade si to namieriť ku Koloseu.
A naozaj ku Koloseu dorazíme. Tu tiež dnu nejdeme, 4 hodiny v rade čakať nemôžme. Tak si ho aspoň obídeme. Nepodarí sa nám dostať dovnútra aj keď sa traja privtrieme ku nejakej skupinke, ktorá má prednostný vstup. Škoda no. Potom sa už opäť vyberieme na metro. Aj keď nám prechádzka trvala o 2 hodiny menej, ako sme čakali, prejsť za jeden deň 10 km dá zabrať. Preto volíme na vzdialenosť dvoch zastávok metro. Už vieme ako na lístky a samozrejme, keď ideme dole po schodoch počujeme, ako prichádza vlak. No keďže sa neponáhľame, posedíme na nástupišti na ďalší. Tie 4 minúty prežijeme.
Opäť zase raz sa teda nachádzame na Termini (hlavná železničná stanica). Tiež zistíme, že nejaký vlak nám ide o 4 minúty z nástupišťa 1. Nachadzáme sa cca na 14. Tak utekáme, je to obrovská stanica. A aj tak, každý sa niekam ponáhľa, tak prečo by sme sa nemohli aj my. Keď dôjdeme na nástupište 1, zisťujeme, že náš vlak ide odinakiaľ. Našťastie sú informácie neďaleko, takže si zistíme, odkiaľ nám to ide. Nástupište číslo 17.
Tak zase neviem koľko stoviek mestrov beháme. Pri našom príchode prichádza akurát aj vlak. Po minúte je celý plný a tak sa rozhodneme, že počkáme na ďalší. Aspoň sa môžeme najesť.
Ešte sa môžeme pokochať na Koloseum postavené z pivných fliaš (Heineken) a spokojne môžeme odísť...
Domov prídeme po 6 hodinovej a 10 kilometrovej prechádzke pomerne unavení. Ale videli sme Rím. Za jeden deň všetko dôležité.
Teraz je časť na ozajstné fotky, teda tie moje, ktoré nazveme umeleckými.
Námestie Svätého Petra, Vatikán
Námestie Svätého Petra, Vatikán II
Fontana di Trevi
Koloseum
Ponte Sant'Angelo (hneď oproti tomu hradu)
Métro di Roma
Holub na Forum Romanum
Táto fotka už nie je z Ríma. Je to fotka z balkóna bytu maminej najlepšej kamarátky, ktorá sa do Talianska presťahovala. Toto mestečko sa volá Casagiove a je to prakticky predmestie Neapola.
Takto to tam vyzerá v noci.
Aj takto.
Takto to pre zmenu vyzerá v noci v Neapole.
Aj takto.
No a to by som nebol ja, keby som neodfotil nejakú starú rozbitú budovu. Prekvapujúco ich tam bolo veľa. Také pekné, no zanedbané. Keby sa o to niekto postaral, napríklad ľudia, ktorí tam žijú, mohlo by to vyzerať prekrásne. V tejto konkrétnej budove nežil nikto. To som hovoril tak všeobecne.
Dúfam, že tieto rady niekto niekedy v živote ešte využije. Keď nie, tak aspoň ja, ak sa niekedy do Ríma vrátim. Dúfam, že môj sen sa mi splní. Len už by som vymenil spoločnosť. S mamou je predsa len s mamou :-D. Ale áno, bola tam aj tá jej najlepšia kamarátka, ktorá nám vlastne robila sprievodcu.
Ak si chcete pozrieť viac mojích fotiek, choďte na brejky.deviantart.com . Ak sa vám to nechce naťukávať, kliknite na tú veľku ikonku foťáku, ktorá je pod anketou (v pravom stĺpci hore).
