To čo naľavo vytŕča spomedzi stromov je ten slávny skokánsky mostík.
Toto je panoramatický pohľad na Štrbské pleso, poskladaný z piatik fotiek.
Človek vs príroda
Potom, ako sme obišli celé jazero sme sa rozhodli prejsť aj ku svahu. Prišli sme tam a fungovala lanovka hore na Solisko. Tak sme si povedali, že keď už sme tam, tak že sa pôjdeme pozrieť hore. Prišli sme teda ku chate "Chata pod Soliskom" vo výške 1840 m.n.m.
Toto je panoramatický pohľad zo Soliska, poskladaný z piatik fotiek.
No Soliskom kopec nekončil. Videli sme, že sa dá ešte vyjsť na Predné Solisko. Ako sme tak na to zdola pozerali, nezdalo sa nám to vysoko a tak sme sa tam teda vybrali. Došli sme teda tam, kde sme si mysleli, že je vrchol. A kukáme, ono to pokračuje. No tak dobre, veď je to len kúsok. Vyšli sme teda ďalší kúsok a kukáme, zase to pokračuje. Takto sa to opakovalo dokopy asi šesťkrát, stále sme si mysleli, že už sme na vrchole, no Tatry nás veľmi ľahko dokázali prekvapiť.
Väčšina cesty na vrchol boli akurát tak kamene, ktoré boli na niektorých miestach poukladané ako provizórne schody. No a keďže všetky tie kamene vyzerali rovnako, človek nevedel, kadiaľ je najlepšie ísť hore a tak tam boli nakreslené takéto šípky.
Toto som odfotil tiež niekedy cestou hore. Tiež je to panoráma, ale poskladaná iba z troch fotiek.
No a ako sme stále tak šlapali hore, ani sme nevedeli, koľko času už ubehlo. Nahor sme išli asi tak hodinu a štvrť, no vôbec sa to tak nezdalo. Tie krásne pohľady na okolie boli proste očarujúce. Podarilo sa mi objaviť čaro Tatier :)...
Toto je už pohľad zo samotného vrcholu vo výške 2093,3 m.n.m. Tamto jazierko je Štrbské pleso.
A tak sa nám prechádzka predĺžila o niekoľko hodín, ale určite to stálo zato.
Ak chcete vidieť viac mojích fotiek, choďte na brejky.deviantart.com (alebo tiež stačí kliknúť na tú ikonku fotoaparátu, ktorá je v pravom stĺpci pod anketou).
