Ochrana života zúžená iba na potraty nám nemôže stačiť

Ochrana života zúžená iba na potraty nám nemôže stačiť
Písmo: A- | A+

Niekedy by sa nám mohlo zdať, že kresťanskí politici pri horlivej ochrane nenarodených detí zabúdajú na tie narodené. Je ochrana nenarodených detí dôležitejšia ako tých narodených?

Vašečka, Kuffa, Taraba, Záborská, Kotleba - všetky tieto mená nám napadnú, keď sa povie ,,zákon o interrupciách". Ktoré z týchto mien konzervatívnych lídrov vám však napadne pri témach ako je duševné zdravie detí, ochrana pred zneužívaním, ochrana pred domácim násilím, detská pornografia... Mne osobne nenapadlo ani jedno z týchto mien. Avšak tieto témy sú rozhodujúce, keď sa chceme rozprávať o ochrane života detí. Vydierané tínedžerky, ktoré raz poslali nesprávnu fotografiu na niekomu na mobil, zneužívané deti, mládež s depresiami a pocitom menejcennosti - toto sú presne tí mladí ľudia, ktorý premýšľajú o samovraždách. Videli ste niekedy tlačovú konferenciu vyššie spomenutých politkov na tieto témy? 

Predstavte si takého Kotlebu. Vieme o ňom povedať, že hlasuje za a dokonca aj predkladá zákony ,,na ochranu života". Popritom však sympatizuje s režimom Adolfa Hitlera, ktorý ľudí zabíjal. Dokonca aj Kotleba sám má históriu plnú rasistických výrokov. Váži si život ako taký (stvorenie Božie), ale chce sám diktovať, ktorý život je hodný ochrany a ktorý nie.

Pani Záborská. Celá jej kariéra je o zákaze potratov - teda ochrane života. Videli ste ju však bojovať za ochranu života, keď sme mali utečeneckú vlnu? Či tieto životy nebolo treba chrániť? Alebo o ochranu životov seniorov počas covidu? Akú agednu na ochranu života vôbec má, okrem zákazu potratov? Nechcem byť zlý, ale štyri dni, o ktoré má podľa jej poslendého zákona žena dlhšie premýšľať o svojom potrate, sú jej najväčší politický úspech v téme ochrany života? Aký toto bude mať reálny dopad? Nemali by sme mať na politikov vyššie nároky? Ak by sa pani Záborská skutočne zaujímala ochranou života ako takou, už dávno by mohla mať pripravenú paletu legislatívnych riešení v témach detských samovrážd, odvrátiteľných úmrtí, životosprávy, športu, pediatrie. 

Kresťanská politika ako taká sa zúžila na potraty - považujem to za prízemné a alibistické. Byť kresťanom a zároveň byť v politike je obrovská príležitosť na ochranu života, ale najmä toho večného. Áno, ten ligislatívne ukotviť nevieme, ale politici majú jedinečnú príležitosť ukázať, že ľudia premenení Kristom nehryzú, že je možné byť kresťanom so zásadami a zároveň milým politikom, človekom. O čo nám kresťanom vlastne ide? Nejde nám o to, aby čo najviac ľudí okolo nás mohlo počuť o Ježišovi?  Človek, ktorý povie Ježišovi ,,áno" môže byť zachránený a získať večný život. Ten nezíska ani birmovkou či nedeľnou návštevou kostola (aj keď tie sú dôležité), ale jedine vzťahom so živým Kristom. 

Keď sa teda vrátim k tej politike - toto má byť jej zmyslom. Nástroje, ako svedčiť o Ježišovi v politke môžu byť samozrejme zákony, ale také, v ktorých sa odrážajú naše postoje, ktoré do nás vsadil Kristus. Pomoc slabým, solidarita, starostlivosť o moje telo ako chrám ducha, štedrosť, odpustenie, miernosť a pod. Byť takým kresťanským politikom, ktorého chcú ľudia následovať, no v momente, keď sa tak udeje, ukázať na toho, ktorý stojí za všetkými mojimi pozoruhodnými vlastnosťami - teda na Krista. 

Aktuálni lídri kresťanských tém však vôbec neoslovujú človeka, ktorý Ježiša najviac potrebuje, teda neveriaceho. Skôr naopak, nútia kresťanov zamysľať sa, či sa verejne ku svojej viere priznávať. Naozaj je to výzva neustále vysvetlovať neveriacim priateľom, že skutočné kresťanstvo a vzťah s Bohom sú úplne o niečom inom, ako o potratoch a homosexuáloch. 

Keby som chcel byť stratég, tak poviem: ,,Je tu diera na politickom trhu, poďme ju zaplniť!". Realita je však taká, že neexistuje aktuálne žiadna strana na Slovensku, pod ktorou by stálo za to do toho ísť. 

 

Skryť Zatvoriť reklamu