Na jednej strane medveď útočiaci v strede Blatnice, pastier napadnutý pri Necpaloch, výstrahy samosprávy Krpeľany pred migráciou medveďov pri zbere kukurice, cyklisti napadnutí vo Valči a pri diaľnici medzi Turanmi a Krpeľanmi, kde pri dohľadávaní útočiacej medvedice medzi cestou I. triedy a riekou bolo identifikovaných ďalších niekoľko medvedíc s mladými a to len na dĺžke 3 km medzi dedinami, ďalej pri zostupe z chaty v aute sledovali takmer 2 minúty 4 medvede, ktoré nejavili ani najmenší znak plachosti ...
Jedna krízová situácia za druhou a všetko v priebehu dvoch mesiacov.
Na druhej strane tu počúvame od ochranárskych združení, napr. My sme les, aká je potrebná prevencia, aké sú nebezpečné vnadiská, ale už nevieme, či aj na diviaky s africkým morom, ako je potrebné oplotiť cintoríny. Taktiež že turisti nemajú chodiť do hôr na svitaní a za súmraku, že majú chodiť v skupinách a nie po húštinách, že majú dať o sebe vedieť, robiť hluk, mať spreje a byť v strehu.
Toto veru nie je predstava pokojného pobytu v prírode, ale skôr bezpečnostný režim.
Kde sú však odpovede na otázky: Akú početnosť a hustotu populácie medveďa chceme na Slovensku udržiavať a prečo? Aké náklady, obmedzenia a riziká pre ľudí sme ochotní akceptovať? Aká početnosť je potrebná na zachovanie zdravej a životaschopnej, ale zároveň spoločensky únosnej populácie? Plnil by tento cieľ aj podstatne nižší počet ako súčasný? Podľa akých kritérií sa toto posudzuje a kto o tomto vlastne v tejto krajine rozhoduje? Kde končí manažment medveďa a začína manažment človeka?
Prevencia je dôležitá, ale má svoje hranice – finančné, personálne a hlavne praktické. Prevencia taktiež nemôže byť jediným riešením manažmentu medveďa pri akejkoľvek početnosti populácie.
V obývanej a hospodársky využívanej krajine nikdy neodstránime všetky zdroje potravy. Okrem kukurice medveďov lákajú ovocné sady, včelíny, kuríny, cintoríny so sviečkami najnovšie. Rovnako nie je možné všetko oplotiť.
Nemôžeme donekonečna manažovať ľudí, majetok, poľnohospodárstvo a krajinu a pritom odmietať diskutovať o početnosti samotnej populácie medveďa.
Je potrebné čo najskôr zozbierať dostatočný počet vzoriek DNA a urýchlene spracovať a zverejniť aktuálny a dôveryhodný odhad početnosti populácie medveďa. Súčasne deklarovaných 3 500 vzoriek je stále málo, vzoriek musí byť násobne viac, ako je predpokladaná početnosť, inak hrozia opäť len skreslené čísla ako pri ostatnej analýze založenej na zbere z roku 2019, keď bolo spracovaných niečo vyše 2 000 vzoriek a výsledný odhad početnosti predstavoval niečo vyše 1 000 jedincov. Prípadne zapojiť iné akceptované metodiky sčítania.
Slovensko musí spolu s ďalšími členskými krajinami EÚ urýchlene presadzovať na európskej úrovni zmenu režimu ochrany medveďa z prílohy IV do prílohy V smernice o biotopoch, ktorá umožňuje flexibilnejší manažment populácie vrátane regulovaného lovu pri zachovaní priaznivého stavu druhu.
Paralelne musíme otvoriť celospoločenskú odbornú diskusiu o tom, aká početnosť a hustota medveďa je na Slovensku potrebná na zachovanie jeho zdravej a dlhodobo životaschopnej populácie a zároveň je spoločensky únosná. Možno to bude niekoľko stoviek jedincov, možno viac.
Toto číslo musí vyplynúť z dát, odborných a spoločenských kritérií, nie byť nedotknuteľným výsledkom toho, koľko medveďov sa nám medzičasom namnožilo alebo aký silný hlas má v diskusii tá či oná záujmová skupina.
A podľa takto stanoveného cieľa následne nastaviť dlhodobý manažment populácie vrátane pravidelného kvótového odlovu.
