Ukrajina sa za zlého počasia postavila na štart maratónu. To je iste dobre. Konečne sa európski lídri rozkývali a zaregistrovali ju. Udelili jej a Moldavsku štatút kandidáta na vstup do Európskej únie. Napriek tomu, že zmluva o EÚ predpokladá, že každá európska krajina môže požiadať o vstup do EÚ; dlhé roky to Nemci či Francúzi popierali pre krajiny na východ od nás.
Keď s Ukrajinou a Moldavskom otvoria rokovania o vstupe do EÚ bude to ako výstrel zo štartovacej pištole. Bude to do dvoch rokov od udelenia kandidátskeho štatútu ako napr. pri Chorvátsku či Srbsku? Uvidíme. Nebudem sa čudovať, ak napríklad premiér Orbán využije príležitosť a za svoj súhlas stanoví podmienky týkajúce sa zlepšenia postavenia maďarskej menšiny na Zakarpatskej Ukrajine. Každé rozhodnutie v prístupovom procese je totiž prijímané jednomyseľne.
Keď budú rokovania otvorené nasledujúce roky budú musieť Ukrajinci plniť kritéria pre vstup do elitného klubu. Členské štáty s EK budú rokovať o otváraní i uzatváraní 33 kapitol vrátane týkajúcich sa právneho štátu, súdnictva, boja proti korupcii. V tejto súvislosti bude prijatých viac ako 200 jednomyseľných rozhodnutí členských štátov EÚ o kapitolách.
Zdĺhavý a náročný prístupový proces
Severné Macedónsko a Chorvátsko dostali kandidátsky štatút v podobnom čase, v rokoch 2005, resp. 2004. Chorvátsko vstúpilo do EÚ v roku 2013. S. Macedónsko ešte nezačalo rokovať o kapitolách. Najprv do roku 2019 trval jeho spor s Gréckom o názve krajiny, ktorý bol rovnaký ako severná provincia Grécka a potom otvorenie reálnych rokovaní dva roky blokovalo Bulharsko pre historické otázky.
Iné sústo je Turecko, otvorenie rokovaní s ním tlačil nemecký kancelár Schroder. Turecko chcelo vstúpiť do EÚ pri storočnici republiky, v roku 2023. Dostalo kandidátsky štatút tak ako my, v roku 1999. Začalo rokovať v roku 2005 tak ako Chorvátsko. Rokovania pre nedemokratické praktiky prezidenta Erdogana neprebiehajú. Srbsko dostalo kandidátsky štatút v marci 2012 a začalo rokovať v júni 2013. Čierna Hora s populáciou Bratislavy začala rokovať presne pred 10 rokmi. Do EÚ by chcela vstúpiť v roku 2025, čo sa zdá byť ambiciózne.
U Ukrajincoch to odhadujem minimálne na 15 rokov od otvorenia rokovaní, a to je pozitívny scenár. Reálnejšie to bude k 20 rokom.
Chorvátsko sa tiež spamätávalo z vojny tak ako sa bude Ukrajina. O vstupe do EÚ rokovalo 9 rokov. Bol som pritom a pomáhal. A po ďalších 10 rokoch, v roku 2023 vstúpilo do Eurozóny a Schengenského priestoru. Je to úspešný príbeh.
Čím skôr otvoriť prístupové rokovania
Ja považujem za podstatné, aby EÚ mala čím skôr časový plán o tom kedy a za akých podmienok môžu byť rokovania s Ukrajinou a Moldavskom otvorené. Najlepšie otvoriť ich už na budúci rok. Snáď už vtedy nebude vojna. Naši experti, najmä zo štátnej správy, by mali najbližšie roky intenzívne zdieľať s ukrajinskými kolegami skúsenosti z rokovaní o kapitolách.
Z mojich skúsenosti z Bruselu sa domnievam, že prístupový proces do EÚ sa nedá urýchliť, ale dá sa politicky spomaľovať.
Ukrajinci sú statoční. A musia byť aj vytrvalí dôslední v prístupovom procese. Pri ňom nejde ani tak o rokovania, ale najmä o preberanie acquis – predpisy práva EÚ.
Neviem ktorý iný národ si v priebehu pár mesiacov získal taký rešpekt a tak si zlepšil imidž. Je to veľká krajina. Bohužiaľ má zlú geografickú polohu, imperiálneho suseda.
Spoznávať ukrajinský a náš svet
Myslím, že po ruskej agresii môžeme viac osobne spoznať Ukrajincov, ktorí k nám prišli. A aj to akí sme. Priateľskí a sebavedomí alebo zakomplexovaní a závistliví?
Verím, že slovenské deti, ktoré sa práve rodia budú bežne chodiť na výlety na Ukrajinu, študovať, pracovať na Ukrajine. A nebude to pre nich taká neznáma a vzdialená krajina ako pre mňa. Veď čo z ukrajinskej kultúry poznám? Je to len tým, že som z Bratislavy alebo je to bežné u Slovákov?
Stále neviem ukrajinský príbeh konkrétne uchopiť. Nárazníkový štát? Dôležitý príbeh pre budúcnosť demokratického modelu nielen na východ od Viedne? Perspektívny veľký sused, s ktorým môžeme rozvíjať intenzívne vzťahy? My sme Slovania (s Poliakmi a Čechmi), ale západní. Ukrajinci sa k Západu blížia a vzďaľujú sa od Východu.
Naposledy krátko odbočím. Roky mi trvalo, keď som si naplno uvedomil čo to znamená bezpečnostný dáždnik. Až keď sa Slovensko stalo plnoletým v NATO. Po ruskej invázii na Ukrajine.
Tu aktualizujem svoj text spred roka. S poznávaním Ukrajiny som svoje deficity dobehol za mesiace. Na prelome rokov 2022/23 som bol druhýkrát v Kyjeve a prvýkrát v Charkive, ako o tom píšem v ďalších blogoch. Uff. To bola iná cesta.... jedol som tam aj skvelú ukrajinskú polievku Boršč, ktorej tradičný spôsob prípravy bol zapísaný do zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO.
Myslím, že pomôcť by mohla aj RTVS, napríklad odvysielaním skvelého filmu o krutom hladomore, ktorý na Ukrajine inicioval Stalin - o odvážnom novinárovi - Mr. Jones (videl som ho na výročie holodomoru v novembri na ČT); či SND hrami ukrajinských autorov alebo s ukrajinskými príbehmi.
Ukrajinský úspech je aj náš úspech
V núdzi poznáš priateľa a chvalabohu naša republika sa tak správa k svojmu veľkému susedovi. Ukrajina už na Majdane pred desiatimi rokmi krvácala za európsku budúcnosť. Prezident Janukovyč vtedy totiž odmietol podpísať Asociačnú dohodu s EÚ a ľudia sa vzbúrili.
Ukrajinci sú aj teraz ochotní zomierať za svoju vlasť a snívať o európskej budúcnosti. Sovietsky človek na Ukrajine zomrel. A čo my? Súhlasíme s trápnym výrokom „klasika“, že na východe nič nie je?
Ukrajincom i nám sa otvárajú obrovské príležitosti. Budeme prehlbovať naše politické, ekonomické i kultúrne vzťahy? Budeme roky Ukrajincom pomáhať a tým aj sebe? Budeme hrdým alebo zostaneme malým národom? Učme sa navzájom to dobré. Objavme čaro nášho „nového“ suseda. Nebojme sa.
Toto je veľká generačná výzva ako boli, či stále sú: budovanie demokracie, porážky komunistického režimu, mečiarizmu, nacionalizmov, prijímanie reforiem, budovanie právneho štátu, spravodlivosti, slušného Slovenska či úspešné členstvo v EÚ a NATO.
Pri príležitosti kandidatúry Ukrajiny do Európskej únie park MiniEurópa v Bruseli inauguroval Kyjevský stĺp nezávislosti a miniatúrnu inscenáciu symbolizujúcu hnutie solidarity Európanov s Ukrajincami. Slávnosti sa dňa 26. júla 2022 zúčastnila aj belgická ministerka zahraničných vecí. Je to výnimočná udalosť, keďže tento skvelý park obsahuje len pamiatky z krajín EÚ. Viackrát som ho s deťmi navštívil. Je v ňom aj Modrý kostolík z Bratislavy.
