Prvá časť fotoreportáže
Na prelome rokov som bol pomôcť na Ukrajine. Ľudia boli veľmi vďační za podporu. Pomáhali sme najmä na východe v Charkive a okolitých dedinách, kde je veľká núdza o humanitárnu i psychologickú pomoc.
Najazdili sme cez 4,5 tisíc kilometrov – Vysoké Nemecké, Mukačevo, Karpaty, Žitomyr, Kyjev, Charkiv a dedinky okolo, Izium a späť cez Dnipro, Kyjev, Karpaty a Ubľu.
Silvester i Troch kráľov som strávil v Charkive.
Pozval ma Tony Frič zo Spišskej katolíckej charity, ktorý chodí ďalej na Ukrajinu už od marca 22. Spišská charita tu robí Slovensku perfektné meno.
Predtým som bol na Ukrajine len raz, letecky, služobne v Kyjeve. Cesta autom má svoje výhody, lepšie spoznáš krajinu a jej ľudí.
Hneď prvé ráno ma prekvapilo aké malé máme hraničné prechody s Ukrajinou. Ak tam stojí pár áut, už čakáš hodiny. Takto čakajú aj pracovníci Charity, aj keď často prekračujú hranice, niekedy každý týždeň.
Spišskú katolícku charitu využívajú aj iní darcovia, ktorí nechodia na východnú Ukrajinu, napríklad belgická charita. V Charkive výborne funguje katolícka charita Spes (Nádej) bol vedením poľského kňaza Vojteka. Poliaci, ich charita i štát pomáhajú systematicky a vo veľkom.
Podrobne som o dvoch týždňoch na Ukrajine písal na mojom FB (20+) Marek Brencic | Facebook.
Tam sú uvedené aj reportáže TV Markíza, ktorým Tony robil tzv. fixéra, to je niekto kto pozná lokálne pomery a vie vybaviť zaujímavé témy, respondentov, prekladá rozhovory. Teraz moja stručná fotoreportáž.
Krásne Karpaty a prvé poplachy
Ráno vyrážame zo Spišskou katolíckou charitou z Popradu do Mukačeva. Dve dodávky plné oblečenia, spacákov, jedla, liekov i generátorov. Väčší kamión poslali pár dní predtým. Teraz ide najmä o prehlbovanie vzťahov s partnermi.
Krásna scenéria cez Karpaty. 600 kilometrov po dobrých cestách, s plynulou premávkou. Na celej Ukrajine platí zákaz nočného vychádzania, od 23:00 do 6:00. Nestíhame prísť do Kyjeva. Spíme v peknom hotelíku v Žitomyre, spánkom spravodlivých. Len o šiestej sa budím na poplach. Za chvíľu je zasa kľud. Už nezaspím. Tony spokojne odfukuje.
Kyjev – stretnutie s primátorom Kličkom, spím v kryte
O 10.00 sme v Kyjeve. O ôsmej hodine ráno vystrelilo Rusko 16 rakiet na Kyjev. Úlomky jednej z nich zasiahli tento dom v záhradkárskej oblasti. Jeho traja obyvatelia to zázrakom prežili. Práve dole pili čaj. Zničené bolo aj ich auto i nový vinohrad. Rusi strieľajú rakety nad riekou Dneper, aby ich Ukrajinci mohli ťažšie zostreliť. Zdá sa mi, že v týchto domčekoch pri rieke sa ľudia nemajú kde chrániť.
Ale niekedy nepomohlo ani skryť sa v pivnici obytného domu. V meste Izium pri Charkive tak zahynulo 50 ľudí. Dom zasiahla ruská raketa.
Stretávame primátora Kyjeva, boxera Vitalija Klička. Je to sympaťák. Tony Frič tu bol s humanitárnou pomocou už v marci 22. Veľmi si to vážia. Kličko pre TV Markíza poďakoval za pomoc Slovenska.
Večer sme so slovenskými i ukrajinskými kolegami v reštauráciu so živou hudbou. Skvelé pivo, podobné kvasinkovému belgickému, na ktoré som si zvykol v Bruseli a najlepší boršč aký som jedol na Ukrajine.
V hoteli v Kyjeve o 2:00 oznamujú, aby sme sa presunuli do krytu. Dve hodinky spím na posteli v podzemnom parkovisku. Z veľkého hotela sme tam išli len piati. O pár dní neskôr raketa trafila blízky hotel.
Pred odchodom som si spravil pár fotiek na Majdane, čo po ukrajinsky znamená námestie. S patrónom mesta, svätým Michalom Archanjelom.
Prikladám krátke video na Majdane, v čase poplachu. Ľudia si už zvykli. https://photos.app.goo.gl/UyZRqZ3s2KENMyGu5
Ukrajina je veľká. Z Bratislavy je do Kyjeva rovnaká vzdialenosť ako do Bruselu, 1200-1300 kilometrov.
Druhá časť mojej fotoreportáže bude o tom ako ľudia žijú na rozstrieľaných sídliskách pri Charkive. Druhé najväčšie mesto (pred vojnou 1,5 milióna obyvateľov) je z Kyjevu (pred vojnou 3 milióny obyvateľov) vzdialené ďalších 500 kilometrov na východ. Ruské hranice sú z Charkiva vzdialené len 30 kilometrov.
