Po úzkych uličkách San Francisca
V jarnom vánku svetov
Túla sa červená malá líška
A vyhrabáva spomedzi kvetov
Zabudnuté, zaprášené a všakovaké nádeje
Zvierat tmoliacich sa po rozpálenom asfalte
Útrpne a túžobne očakávajúc, čo sa zase udeje
Červené zvieratko stojí a aj na ostatných kričí:
„Tak zastavte!“
Nikto ju nepočúva a ani nechce
V tomto životom zatratenom meste
Divé zvery stále utekajú
A aj kvety už len tupo pozerajú.
Po kľukatých chodníkoch Paríža
V letnej spare Seiny
Smutne chodí líška do kríža
A naozaj sa snaží veľmi
Obmäkčiť a upokojiť šelmy
Zastavuje každú jednu jedinú a šepká:
„Ver mi...“
Nikto tvorčekovi neverí
A to už pomaly jeseň ševelí
Tak si červená čiapočka balí veci
Snáď ju konečne prichýlia kdesi.
Za malými cestičkami Hong Kongu
V ázijskom severnom vetre
Tam, kde už len mnísi mlátia do gongu
Sa líške zdá o pevnej skale petre
Tu niet ani kúska človeka
Čo sám nad sebou narieka
„Ach, ťažká je tá moja životná rieka.“
Tu sa zviera mäkko schúli na skalách Himalájí
Osamote, bez kohokoľvek, kto svoj omyl háji
Vydýchne si a vyčká až bude čas zas v máji
Potom slepo s dúfaním sa opäť vydá putovať po svetovom kraji.
Možno ten budúci rok konečne niekoho nájde
Niekoho, kto sa zastaví a uprie zrak
Niekoho, koho zaujíma všetko o pravde
Niekoho, u koho nebude hádzať na stenu hrach
Niekoho, kto sa skloní a kožuštek pohladí
Niekoho, kto sa zahľadí:
„Bože, to je krása!“
Možno práve tento rok líška skončí
Prikryje ju lístie a potom sneh
Na tomto horskom kolotoči
Líška privrie mihalnice:
„Nech...“.
