Vraj sa problémami treba zaoberať. Naozaj neviem prečo, keďže nezaoberať sa nimi je omnoho príjemnejšie. Pokiaľ sa problémom nezaoberáte, tak ste spokojní, pokojní a v pohode. To je aj cieľom zaoberania sa problémom, ale až po danej nevyhnutnej aktivite, ktorá musí byť vykonaná, aby sa problém po danom zaoberaní sa odstránil. Nezaoberať sa ním je vec celkom čistá od aktivity, preto nie je náročné zvoliť práve túto možnosť.
Lenže náročné v tejto malebnej krajine je aj nepiť. To súvisí buď s pohostinnosťou, alebo jednoducho len s ľudskou náturou. Najmä s tou našou, slovenskou (počul som a čítal, že niektoré národy si robia podobné nároky, ale na Slovensku budeme tí hrdinovia my). Množstvo ľudí si to neuvedomuje, ale piť je omnoho náročnejšie ako nepiť. Poviete si, iste, to je hlúposť. Ale po dlhšom pozorovaní príde na to, že piť je ohromná zodpovednosť a záväzok. Priam sebaobetovanie! Predstavte si trojicu, ktorá sedí v krčme za stolom. V neďalekej fabrike už padla. Muži sedia za stolom, hodujú a holdujú. Po ťažkom dni to však po určitom časovom úseku meranom pohárikmi vzdáva prvý z nich a ukladá sa čelom na stôl. Dvaja zvyšní kumpáni si ho síce všimnú až neskôr, ale potom nastáva ten osudný okamih, keď je Matej Frndžalica z Kmínovej nad Lopotou donútený zachovať sa zodpovedne. Gusto ho nemilosrdne budí a stavia pred neho ďalší pohárik. Matej vie, že by nemal, no ako náhle sa pridáva aj Jano, čo býva hore na Lesníckej, Matej sa musí vzdať. Samozrejme, mohol by si vybrať medzi tým, že už nezodpovedne nebude (eventuálne sa pôjde vyspať domov) alebo tým, že si slušne a zodpovedne dá so svojimi priateľmi ešte jeden. Po ťažkom preglgnutí si Matej vydýchne. To ešte nevie, že jeho zodpovednosť ako cyklického degustátora neskončila. Pretože tak ako po dni príde noc a po nej zase deň, stojí pred ním ďalší pohárik. Gusto s Janom nechcú ani počuť o tom, že už nemôže. Čo počuť, nechcú o tom ani rozmýšľať a preto na to ani nemyslia (nezaoberajú sa problémom). Matej, spamätaj sa, veď to poznáš: Kto nepije s nami, pije proti nám! (a keby nepil, to by už bol vagabund a drzáň!) Matej sa vysmrká do rukáva, kopne do seba poslednú pálenku, odpľuje mastný chriacheľ na zem a ide domov. S ťažkým pocitom, že mu to zajtra tí dvaja dajú riadne vypiť.
Matej Frndžalica dnes už nepije. Chodí slušne domov, hneď po práci. Manželka sa teší. Chvíľu ďalej s Gustom a Janom chodil na pivo, ale bez poldeci a to ich hnevalo. Tak prestal piť aj to pivo a to už nezniesli. Dnes Matej chodí domov, sám. V hlave ho máta myšlienka, že byť opilcom je dnes strašné, ale byť triezvym je ešte strašnejšie. Medzitým do krčmy vchádza známy herec. Že ktorý? No predsa ten, čo hral tam... tam... ako sa to, veď viete. Gusto s Janom ho hneď spoznali a preto ho ihneď pozvali na rum. Celebrita prijíma a netuší, že piť na Slovensku, to nie je len tak, že to je veľká zodpovednosť.
