Dnes som sa rozhodol nekritizovať ostatných, dnes je špina u mňa doma. Ale určite nie len u mňa, pochopiteľne. Chcel by som sa vyznať z nečinnosti a ľahostajnosti.
Istá nemenovaná strana nevhodná pre koktavých sa v politickej agende pohla ďalej a aspoň akýmsi pofidérnym spôsobom si chce napĺňať svoj program domobrany. Chlapci v zelených tričkách obsadzujú vlaky, ale o tom ste už iste čítali. Ja chcem písať o druhej strane. O mne, o nás, o vás. Pretože všetci sme svojim spôsobom vinní.
Ja som bol proti hliadkam od prvej chvíle a so zhrozením som sledoval pozitívne reakcie iných. Márne výkriky ďalších a neospravedlniteľné mlčanie posledných. Pasívny odpor sa vykonal, sme spokojní. My ,bojovníci proti fašizmu, ktorí trpezlivo prehliadame to, že sami sme týmto termínom označovaní od krajnej pravice. Terminologický problém, problém vzdelania, problém čítania s (ne)porozumením. Vyberte si čo chcete.
Pred asi týždňom však títo chlapíci zaklopali na bránu Tatier a vyfotili sa na železničnej stanici so svojim vodcom a prirodzenou hrdosťou na bohviečo. To bola tá desivá chvíľa, v ktorej sa krv konečne vzbúrila. Oni sú tu, tu u nás doma. A to je problém. Ešte väčší problém je to, že to človeka začne trápiť až v tom momente, keď sa to deje u neho doma. Celá moja pôvodná nechuť je stokrát horšia. Doteraz boli len tam kdesi za humnami a bolo to zlé. Teraz sú už u nás a odrazu treba konať. To sa dá vysvetliť len slabosťou, pokrytectvom a hlúposťou. A netýka sa to nikoho iného ako mňa samotného. To ja som ten slabý a hlúpy pokrytec. Netreba kričať a bojovať až vtedy, keď sa nás to bytostne týka. Treba to urobiť hneď. Prečo? Lebo raz by sa nás to mohlo týkať bytostnejšie ako by sa nám mohlo páčiť. Raz by sa to mohlo týkať bytostnejšie akejkoľvek inej ľudskej bytosti, ktorá si nezaslúži ani o máčny máčik menej ako my. Stále prečo? Pretože sme ľudské bytosti a hyenizmus medzi nami populárny síce je, ale to neznamená, že je správny.
Hliadky. Hliadky tu boli už predtým. Alebo byť mali. A opäť mali byť medzi nami a vami. Mýtickými slušnými ľuďmi, ktorí majú plné právo chrániť poriadok. Zo zákona. To, že sa niekto v zelenohnedej rozhodol využiť našu ľahostajnosť pri riešení bežných problémov, z neho nerobí hrdinu. Robí to z nás zbabelcov. Koľkí z nás sa len hlbšie zavŕtali do kúta alebo si odsadli od niekoho, kto robil neporiadok, prípadne niekoho obťažoval? Koľkí z nás radšej nikdy nezasiahnu, aby náhodou nezasiahol niekto voči nám? Koľkí z nás majú tisíc a milión dôvodov stiahnuť hlavu, ktoré sa zlievajú len do toho jedného: ja, ja a ja.
Tu neobstojí žiadna výhovorka. Žiadne dovolávanie sa zlého systému, bezmocnosti a bezprávia. Všetko je iba v nás a na to nesmieme zabúdať. Chceme žiť šťastne a dobre bez toho, aby sme si uvedomili, že to stojí mnoho úsilia a ochoty. Zabúdame na to, že ak sa budeme starať všetci, všetci sa budeme mať lepšie.
Nevidím tu dnes žiaden vtip. Zrejme z toho dôvodu, že tu dôvod na smiech nie je.
Snáď by som len navrhol hliadky proti hliadkam. Ale potom príde nejaký iný šikovný človek a navrhne hliadky proti hliadkam proti hliadkam. To nám nepomôže. Zodpovednosť a solidarita áno. Hliadkujme vo vlastnom svedomí, uvidíme koľko tam toho je.
