A nie je to pravda? Iste, je. A ako odporca života na sieti sa nad tým musím so smútkom a spravodlivým hnevom pozastaviť. Jednoducho musím, teda až do chvíle, v ktorej menovaná sociálna siete rozhodne, že môj profil je falošný. Prečo? Lebo bezpečnosť je na prvom mieste. Ako jedinec mimoriadne agresívny a nebezpečný pre spoločnosť toto právo uznávam.
Jeden z dôvodov rozhodnutia Facebooku o takejto možnosti je obmedzenie kyberšikany. Naozaj záslužný pokus, možno keby neumožnil anonymnej mase šikanovať ešte viac. Dokonca ani nepotrebujete mať protinázor alebo vyvinúť nejakú výraznejšiu aktivitu. Stačí kliknúť na človeka, ktorý je vám nesympatický a označiť jeho internetovú existenciu za falošnú a bum. Pozerám do obrazovky a sociálna sieť mi oznamuje, že po siedmich rokoch má odôvodnené podozrenie (rozumej udanie), že sa vydávam za niekoho iného. A je to ešte zvrátenejšie, ja sa vydávam za seba! Ako fundovaný podvodník som oklamal všetkých mojich priateľov, rodinu, nastávajúcu... no slovom, koho sa len dalo.
Dá sa proti tomu niečo robiť? Dá, samozrejme. Stačí ak v dobe falšovania identít, krádeži osobných údajov a informačných únikov poskytnete nejaký citlivejší doklad, ktorý jednoznačne dokazuje vašu pravdu a právo nachádzať sa medzi miliardou a pol vyvolených užívateľov. Môžete namietať? Môžete, dobre pracujúci bot vás zaručene odmení krásnym mailom, v ktorom vás vyzve opäť len k tomu istému.
Najprv vás pochytí rozhorčenie, potom určitá dávka úľavy. Ako zarytí odporca tváre osvietenej svetlom monitora si poviete: Uf, som z toho vonku. Veď bez Facebooku sa dá žiť, to je v pohode. Prvýkrát vás to zamrzí, keď sa chcete pozrieť na humornú stránku, aby ste si oddýchli a zasmiali sa. No cez stránku to nepôjde. Nevadí, predsa existujú aj iné platformy. Potom vás zháňajú kamaráti, chcú sa stretnúť a vám sa nielenže nedá napísať správa, vy na sieti ani neexistujete. Vtipné to začne byť, keď má vaša zúfalá priateľka vzťah sama so sebou. Hovoríte, že to nie je tragédia? Ale keď neradi telefonujete a ešte menej radi platíte za komunikačné služby, začína to byť celkom seriózne. Posledný úder príde vo chvíli, keď si uvedomíte, že používate toľko spravodajských stránok, že bez organizácie, ktorú vám tento výdobytok dnešnej doby poskytol ste stratení. Jasné, dajú sa pozerať aj noviny. Aj čítať. Aj ich vyhľadávať na zvyšnej časti internetu. Vyžaduje to však omnoho viac času a kvantum informácii ani nestihnete zachytiť.
Teraz si už uvedomujete, že monopol, ktorý Facebook tak šikovne vytvoril vás dostal. Nekomunikujete, oslepli ste a aj tá prokrastinácia tváriaca sa ako relax je náročnejšia. Stávate sa tou povestnou opičkou, ktorá má zakryté oči. Aj uši. A aj ústa.
Pochopiteľne, že najťažšou ranou je nemožnosť informovať okolie o svojich stravovacích a hygienických návykoch. Kričať to z balkóna, to nemá úroveň. Aj tak by vás od tých mobilných displejov nikto nevnímal.
Teraz vážne. Treba v dnešnej dobe chrániť užívateľov? Áno, treba. Treba brániť internetovej šikane a anonymnej agresii? Áno, treba. Treba to robiť princípom šikany a agresie, ktorá vám neposkytne ani šancu na dokázanie vlastnej neviny? Človek hovorí nie, Facebook áno.
Len toľko som chcel. Nanešťastie si tento článok nedokážem ani sám likenúť alebo zdieľať. Čo už. Tak či onak sa mi toto celé jednoducho akosi nepáči.
