Mal by som písať o štrajku, ale... Žiaci by nemali byť skúšaní ústne. Vraj. Táto správa obletela Slovensko už pred nejakým krátkym časom, ale stále stojí za zamyslenie.
Niečo na tom pravdy bude. Učiteľ gúľa očami v predtuche hnevu zo žiakovej nevedomosti. Žiak tiež gúľa očami, do ktorým mu steká pot. V predtuche vlastnej nevedomosti. Nieže by nevedel, to len pod tlakom sa zle premýšľa a nieto ešte odpovedá na zákerné otázky spoza katedry. Jednoznačne takéto skúšanie v skúške objektivity neobstojí. Takže musíme ostať pri písomnom testovaní.
Nápad je to výborný. Prospech z neho vyplýva pre celú spoločnosť. Žiaci píšu a tým si trénujú svalstvo na rukách. Chvíľkami sú už vysilení, to však nevadí, pretože v budúcnosti budú potrebovať ostré lakte. A kto nemá ostré lakte, má predsa rokmi vzdelávania nekompromisne vypracované paže. Keby to nepomohlo a aj tak by nám tu ostali nejakí oslabnutí jedinci, nevadí, tí sú zase naučení mať ohnutý chrbát. A zohýbať chrbát alebo nebodaj nemať chrbtovú kosť vôbec, to je dnes mimoriadne žiadaný tovar. Musíte uznať, že proti tomuto sa nedá namietať. Ako to však prospeje celej spoločnosti? Potrebujeme množstvo pier. Guľôčkové, plniace, keramické a pod.. Podniky na výrobu pier a túh prosperujú, môžu si dovoliť vyššie platy, zamestnanci drahšie veci, vyššie dane, štátna pokladnica sa plní. Keby sme ešte tie podniky zoštátnili, to by nám bolo sveta žiť. Optici môžu masovo vydávať okuliare aj bez lekárskeho predpisu, každý člen učiteľského zboru bude po toľkom čítaní nejaké potrebovať.
Učiteľ je na oplátku tiež odbremenený. Nemusí gúľať očami a váhať nad známkou medzi chválitebný a dobrý. Samozrejme, dá sa predpokladať, že v pri napĺňaní programového vyhlásenia Ministerstva školstva a odstraňovania stresu dôjde k boju proti učiteľskému stresu. Študenti pedagogických smerov sa nebudú musieť obávať povolania, keďže môžu celú hodinu mlčať a len písať na tabuľu. Alebo len ukazovať na zväčšenej kópii učebnice presnú vetu, ktorú by inak museli celú vysloviť. Bŕŕŕ, hrozitánska predstava.
Po istom čase však nové výskumy ukazujú, že študenti a aj učitelia sú vystresovaní aj pri písomnom skúšaní, žiaci pred ním, učitelia po ňom. Preto sa prozreteľne zruší aj písomné testovanie. Spoločnosť by mohla skolabovať, ale bohatstvo nadobudnuté výrobou pier za tie roky stačí ešte na ďalšie dekády experimentov. Môžeme ostať pokojní. Situácia v školstve sa zlepšila ešte radikálnejšie. Žiaci sedia a pozerajú pred seba. Učiteľ sedí a pozerá pred seba. Nepotrebujeme modernizovať, meniť pomôcky. Stačia nám stoličky a lavice. Ušetríme ešte viac a zrušíme školy úplne. To už v strese nie je vôbec nikto, len minister školstva, pretože jeho mandát stratil opodstatnenie. To nevadí, dostane mandát ministra neškolstva (mimoriadne ziskové).
Ľudia pomaly zabúdajú, na čo to tie školy vlastne slúžili. Nikto si už nespomenie prečo ich zrušili. Nikto netuší ako to kedysi bývalo. Len do firmy prichádza uchádzač o miesto hovorcu. Sekretárka ho posunkom nasmeruje k riaditeľovi. Obaja sa na seba rozpačito usmejú. Jeden sa posadí, druhý sa posadí. Riaditeľ posunie papier a naznačí rukou, aby sa uchádzač podpísal na zmluvu. Ten si rozpačito obzerá pero a nakoniec s ním na papieri urobí machuľu. To nevadí, že nevie ani rozprávať, ani písať. Veď riaditeľ nevie tiež, a ani čítať.
