Kedysi sa babičky chválili jedna druhej, že ich dieťa je učiteľom. To bolo, mať doma takú inteligenciu národa. Prestížnejšie bolo hádam už len byť lekárom. Pozerajte, to je pán učiteľ! (obdivne) Dnes sa situácia mierne zmenila. Pozerajte, to je pán učiteľ! (opovržlivo) Terč výsmechu, ktorý už len z čistého ľudského súcitu neopľujete. Deti by si márne mohli chcieť myslieť niečo iné, rodičia doma hromžia. To je v poriadku, hromžiť je príjemné a azda aj zdraviu prospešné. Je už na pováženie, že doma dieťa učíte, že učiť sa od učiteľa v škole nemá žiadnu cenu. Veď čo sa už od lenivého diletanta nasledujúceho povestné „Kto nevie, ten učí.“ dá naučiť? Azda len pokora a rezignácia.
Všade sa bohužiaľ nájdu výnimky a preto rodičia sedia jedného ponurého večera pred televízorom a dieťa im oznámi zdrvujúcu novinu. Mama, otec, chcem sa stať učiteľom! Matka odpadáva, otec lamentuje. Dieťa moje, a z čoho chceš žiť? Ľudia sa ti budú smiať! Áno, vravia to tí istí rodičia, ktorí na učiteľov pozerajú s nevôľou a celý život ju vtĺkali do svojho nenávratne pokazeného dieťaťa.
Kvôli vyššie stručne zhrnutej situácii ponúkam nasledujúci dotazník:
Ste lenivec a darmožráč, ktorý sa veľmi nepretrhne?
Ste ochotní dostávať plat tomu primeraný?
Ste naopak neochotní vykonávať akúkoľvek spoločnosti prospešnú činnosť?
Nechce sa vám študovať nič hodnotné alebo robiť bez štúdia niečo poctivé?
Je vám jedno čo si o vás ľudia myslia a vaše spoločenské postavenie je vám úplne, ale úplne ukradnuté?
Ak ste odpovedali na aspoň dve otázky kladne, gratulujem ste súci na výkon učiteľského povolania. Nech sa páči, tu podpíšte. Aj tu. Á ešte tu. Hotovo, prosím teraz si môžete prečítať aj tie malé písmená pod čiarou:
Prestávky sú dimenzované akurát na toľko, aby ste si stihli vymeniť veci, otočiť sa na päte a utekali naspäť. Kým deti bežia na prázdniny, vy buď sedíte v prázdnej škole, aktualizujete si vzdelanie, čerpáte dovolenku (predstavte si ten humbug, keby ste si dovolili ju čerpať cez vyučovanie!), alebo náhradné voľno. Všetci si o vás myslia, že ste úplná spodina spoločnosti. Majú na to hneď dva dôvody: ste ekonomické nič a staráte sa o ich deti. Kým v každom odvetví študujete, aby ste boli odborník a tomu zodpovedal aj váš plat, tu je to jedno, tu nikoho nezaujíma, že ste študovali, pretože ste len učiteľ. Vaša práca obsahuje dlhé hodiny prípravy doma, čítanie študentských prác rôznej kvality do neskorých hodín. To nevadí, veď ste učiteľ a to je súčasťou vašej práce. To, že v tomto argumente sa objavuje protirečenie nevadí, asi vtedy spoločnosť chýbala a učivo si už nikdy znovu nedobrala. Nakoniec je celkom možné, že stovky mladých ľudí, ktorí vám prejdú cez lavice, nastúpia do zamestnania bez požiadavky na vysokoškolské vzdelanie. Prajete im to, zarábajú predsa viac ako vy.
Každopádne, pokiaľ mi neveríte a učiteľstvo je pre vás zamestnanie, kde za takmer žiadnu prácu dostávate neadekvátne vysokú plácu, stále nerozumiem tomu, prečo učiteľom nie ste a vlastne prečo ním nie je každý. Možno kvôli sebaúcte, možno kvôli peniazom, možno kvôli vedomostiam. Ale čo ja viem, veď ja som len učiteľ.
