Pozerám na hviezdy

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Text o hviezdach sa mi podaril napísať v priebehu pol hodiny a možno aj skôr. Zase sme pri myšlienkovom prúde, no tu sa mi celkom podarilo držať tému aj keď ku koncu sa mi to vyšmyklo a ako inak som skĺzol ku dievčatám. Keď som to písal nemal som dobrý deň. Býval som na ostrove Jersey kde som pracoval v hoteli a bola to riadna drina. Bol som plný pocitov, nálad a vätšinou som to nemal komu povedať. Sám na ostrove. Vlastne človek nikdy nie je úplne sám, lebo stále sú v okolí nejaký ľudia, no cítil som sa tak sám. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keď som to písal po podstivo odpracovanom dni okolo jedenástej bola obloha jasná a plná hviezd. Bola letná teplá noc a ja som kráčal do domu kde som vtedy býval. Cesta mi pomalým krokom trvala za normálnych okolností tak dvadsať minút, no ten večer som kráčal špeciálne pomaly. Písal som to do werdsmith app(máte s werdsmith niekto skúsenosť ?) Vety pribúdali a išlo mi to o to ľahšie keď som sa pravidelne pozrel hore, na tie hviezdy. Z ostrova Jersey sa hviezdy pozorujú ľahko aj voľným okom, pretože svetelný smog tam nie je až tak silný ako vo veľkomestách. Žiara hviezd a mesiaca, mi pomohla spísať tento text Pozerám na hviezdy.

SkryťVypnúť reklamu

……..————,,,,,,,,,,,,————…………..,,,,,,,,,,,………..——

Kráčam nocou a pozerám na hviezdy.

Všimol som si že sa zas o niečo pohli.

Našimi skutkami ich posúvame do smerov dobroty, žaloby a zloby.

Pozerám na hviezdy sám a rozmýšlam.

Rozmýšľam či ich chcem vidieť padať a priať si niečo,

alebo čo tak ich vedieť zastaviť, na chvíľku aby sa ani o kúsok nepohli, aby ostali tam kde sú.

Hviezdy na mieste. Moment ostane momentom a naše city sa nezmenia veď ako by sa aj mohli meniť pocity ked sa nebudú hýbať hviezdy.

Kto zmení tvoj pocit? Hviezdy a či ty sám?

Alebo niekto cudzí niekto koho vlastne ani vôbec nepoznáš ti bude hovoriť o pocitoch, že čo je správne a čo nie. 

SkryťVypnúť reklamu

Kto mi tak poradí ,čo z tých nových činov nemá prinášať len nové trápenie?

A že aká je postupnosť povedia ti iný, a či na to máš prísť každým krátkym ďalším dňom len ty sám?

Vraveli, že hviezdy ukazujú cestu, no keď sa zastavíš a stihneš v tom ruchu hlavu dvihnúť a pozrieš hore, zrazu nechceš žiadnu cestu, chceš, na chvíľku pochopiť celý vesmír a tak to skúšaš alkoholom, pochopiť veci, z iného pohladu.

A tak sa opiješ a kričíš na hviezdy, že aj tak všetko len rúti sa do zloby.

V tom momente preklínať všetkých, len nie seba.

Pozerám na hviezdy.

Rozmýšľam či chcem aby padali, alebo aby zastali na moment, tak na týždeň žiť tú istú sekundu stále.

SkryťVypnúť reklamu

Ten pocit ked opitý pozeráš na ne a pri osobe po ktorej túžiš a vravíš jej že dúfaš, že to tak bude stále. No nebude veľmi dobre to už poznáš od školy, keď dievčatá ťa ich pohľadmi vlastne len týrali. Teraz stále pri každom dievčati rozprávaš to isté, ten tvoj príbeh o hviezdach že rozmýšľaš o padaní alebo státí.

Príbehy a reči o dňoch, snoch a ich rôznych predstavách že aká myšlienka ťa v daný moment práve sprevádza.

Pozerám na hviezdy a rozmýšlam, že by sa mohli zastaviť.

Na moment, týždeň alebo navždy.

Martin Brenvasser

Martin Brenvasser

Bloger 
  • Počet článkov:  7
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Stále som mal pocit , že moje texty majú zmysel. No ak ich nechám v tieni môjho počítaču , nedozviem sa to . Idem s nimi von . Je to zmes pocitov, pohľadou, útržkov z diáru, prúdu vedomia, básničky ktoré sa nerýmujú, poprípade rýmujú, . Píšem aj ustálenejšie koncepty príbehov, ale tie som ešte neukončil a sú v štádiu písania. Pri písaní človeku chýba spätná väzba a tak cieľom môjho blogu je dostať odozvu či v tom pokračovať a dávať to do digitálneho priestora, alebo si to naďalej písať len v tieni svetla mojej izby . Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

SkryťZatvoriť reklamu