Na tomto zvláštnom svete je mnoho bolestí, strastí a nerestí. Niekto by povedal, že je to samé utrpenie. Ale, keď sa pozrieme lepšie a sústredenejšie, uvidíme záblesky - niečo ako polárna žiara -, ktoré spôsobuje láska a šťastie. Zaujímavé však? Ako môže byť niečo také "nevšedné" také silné.
Fascinuje ma, akí môžeme byť nevšímaví. Máme okolo seba kopu ľudí. Či už je to naša rodina, priatelia, škola, alebo zamestnanie. A berieme ich ako nejakú banálnu súčasť, niečo ako drobnú časť systému, ktorému sami nerozumieme. Len sa podriaďujeme. Neriešime ostatných, v prvom rade zabezpečujeme sami seba. "Pud sebazáchovy jedinca" u nás hrá asi najdôležitejšiu úlohu. Ale prečo? Prečo je to tak, že si nevšímame čo sa deje okolo nás, nie sme empatickí a nezaujímame sa o ostatných? Sme ľudia bez emócií? Stretla som rôznych, medzi ktorých patrili aj takí, ktorí to brali ako prejavenie slabosti. Emócia. Veď je to naša súčasť. Niečo, bez čoho by človek nebol človekom. Zostali sme chladnejší, opatrnejší a nedôverčiví. Zabudli sme na to, aká je podstata. Že ide o to, aby sme si navzájom dokázali pomôcť, aby sme si prestali ubližovať. Aby sme mali s druhým zľutovanie, aby sme nezávideli a dokázali odpustiť.
Veľakrát som si uvedomila, že mnohí len prežívajú a nežijú plnohodnotný život. Jedna múdra žena povedala: ,,Ži pre dnešok, pretože zajtra tu už nemusíš byť." A toto je naša chyba. Čakáme na niečo veľké. Myslíme, že ten úspech, alebo životná láska k nám príde a podá ruku. Že to bude také jednoduché. Robíme drobné kroky a myslíme si, že robíme všetko preto, aby sme dosiahli to, čo chceme a aby sa naše sny stali skutočnými. Až teraz som prišla na to, že to nestačí. Ani všetko nestačí. V dnešnom svete treba robiť viac, ako dokážeme a až vtedy sa nám to podarí. Až potom zacítime to úžasné chvenie v žalúdku, ako sa nám rýchlo rozbúcha srdce a ako nám oči zaplavia slzy šťastia.
NEBOJ SA PRIEPASTI MEDZI SVOJIMI SNAMI A SKUTOČNOSŤOU. KEĎ O TOM DOKÁŽEŠ SNÍVAŤ, DOKÁŽEŠ TO AJ USKUTOČNIŤ!
Tento citát ma drží nad vodou už skoro pol roka. Čítam si ho, keď nerozumiem životu, som nešťastná a bezradná. Vždy mi pomôže. Spomeniem si na to, čo všetko chcem dosiahnuť a koho okolo seba mám. Moju rodinu a priateľov. Každý ich má. A možno aj ty, drahý čitateľ, si presvedčený o tom, že rozprávam nezmysli a utápaš sa v niečom, čo sa slovami ani opísať nedá, ver tomu, že pre mnohých si ten najdôležitejší človek na zemi. Nezáleží na tom ako vyzeráš, ale to čo máš v srdci.
Hodnotový rebríček dnešnej spoločnosti sa veľmi posunul. Tí "nepohodlní" budú odstránení. Preto si držme svoj názor a upevňujme vôľu. Dvaja, dokážu totiž to viac, ako jeden.
