Človek je veľmi zložitá bytosť. Nie je a nikdy jednoduchý nebude. Už len tá stavba tela. Všetky tie orgány, atómy a molekuly, ktoré tvoria hmotný základ. Je to neuveriteľné a úžasné. Okrem tohto zovňajšku, ktorý tvorí ani nie jednu desatinu podstaty. Sú to myšlienky, pocity a duša. To je človek. Zraniteľnosť, pocit šťastia, eufória, horúce slzy stekajúce po tvári, zahriatie lásky pri srdci, chvenie žalúdku pri pomyslení na milovanú osobu, pomocná ruka v núdzi a aj bodavá bolesť. Tá nekonečná komplikovanosť ľudskej bytosti ma vždy ohromuje, napriek tomu, že som ňou sama.
Keď sa niekedy zamýšľam sama nad sebou a rozmýšľam čo je, mohlo byť a bude, napadajú ma ľudia. Moji najbližší, priatelia, spolužiaci, učitelia, s ktorými som strávila väčšinu svojho života. Ako by sa to dalo bez nich? Veď sú mojou súčasťou!Veď bez nich, by som bola nič. Každý jeden potrebuje svoje okolie pre vlastné potešenie a skutočný život. Ale, vrátim sa znova na začiatok ...
Pohľad. Čo môže znamenať? Všetko. Môže vyjadrovať jedinú myšlienku, ale aj sám hovoriť životný príbeh. Môže odhaliť pocity, dovolí nazrieť vám do duše. Môžete precítiť aspoň kúsok toho z toho druhého. Môžete spraviť nemožné. Dorozumieť sa, bez pomoci vašich úst. Nemusíte vydať ani hláska a ten druhý bude presne vedieť čo mu chcete povedať. -Samozrejme, iba s dovolením-. Aj keď je pravda, že nikdy nemôžete/me zamaskovať naše pocity. Keď sme šťastní, žiarime a keď pociťujeme smútok a nešťastie, naše oči sú ako vyhasnuté hviezdy. Duša plače, pretože trpí. Snaží sa nájsť riešenie na svoje problémy, ale nevie ako.
Človek zažíva silné emócie neustále a prejavuje sa to na ňom. Jeho výraz tváre, držanie tela, spôsob úsmevu, nemý pohľad. Jednoducho všetko. Keď našich blízkych niečo trápi, alebo bolí, cítime skoro to isté. Je to preto, lebo sa celou svojou vôľou a mysľou sústredíme na to, aby mu bolo lepšie. Bojíme sa. Je nám zle. Trápi nás osamelosť. Nevieme čo máme robiť, cítime sa bezmocní, prežívame to. Stávame sa zraniteľnejšími a to nám dodáva silu. Nie je toto krása života? Netvorí to jeho podstatu? Aby sme pomohli tomu druhému, sme ochotní ublížiť sami sebe....
