Denne nás obklopujú ľudia, situácie a zážitky, ktoré sú neoddeliteľnou časťou známeho sveta a rovnako i nášho príbehu. Vidíme, cítime, žijeme, no otázkou ostáva či je všetko to, čo vnímame ako skutočnosť, naozaj poznateľné. Čo ak sa nepredstaviteľne mýlime a náš pohľad na konkrétnosť je iba skresleným výplodom? Všetko materiálne a hmotné je len fingované a my všetci nažívame v monštruóznom sebaklame?
Skúsme si názorne predstaviť dva rozdielne svety alebo póly. Jeden je fantastický, pre väčšinu ľudí absolútne nemožný, ba priam vybájený. Momenty, ktoré nás obostierajú alebo emócie, ktoré nás pohlcujú, sú iba fiktívnym stvárnením ozajstného života. Všetko je iba ilúzia a sen. Naša predstava výmyslom a život neuveriteľnou fantazmagóriou. Viacerí čitatelia sa pri zhliadnutí týchto riadkov zatvária istotne podozrievavo a nie sú schopní si predstaviť takúto zosobnenú víziu v skutočnom formáte. Avšak nájdu sa určite aj takí, ktorí sa prinajmenšom zamyslia a pokúsia sa niečo tak éterické zhmotniť do živej veľkosti. Je známe, že ľudia si veľa záležitosti a zjavov nedokážu logicky vysvetliť, a práve preto ich tak intenzívne popierajú. Najjednoduchším výrokom je, že vo svojej podstate nič prapodivné nejestvuje. Zanietení skeptici by vyhlásili, že je naivné sa opierať o inú mienku, keďže to čo si nevieme odôvodniť, nemá žiadnu živú základňu. Tým pádom je vylúčené, aby sme boli dielom geniálnej mysle alebo výtvorom vyspelejších bytostí. Nakoľko nikde vo verejných médiách nie je uvedené, že je potvrdená iná pokroková civilizácia, tak tento výrok nikto nesmie spochybňovať a musí ho považovať za nezvratný. Lenže čo ak sa jedná o viac, ako len o kvetnatú fámu?
Niektorými ľuďmi, ktorí sú považovaní vo svojom odbore za profesionálov je dokázané, že po smrti duša človeka nezaniká, ale pokračuje vo svojej púti v podobe čistej energie do ďalšej dimenzie. Trvajú na tom, že fyzické telo je iba obalom, prestrojením, ktoré nadobúdame na potrebný čas, dokým sa naše posolstvo nezavŕši vyznamenaním. Objektívna pravda je však ukrytá v závoji pochybností a domnienok, a preto je v tomto prípade irelevantná.
Na druhej strane stojí svet, ktorý dôverne poznáme. Keďže sa opiera o skutočné poznatky, tak je to jediný svet, ktorý verejne uznávame a ku ktorému sa priznávame. Ľudská existencia tu nie je iba fikciou. Všetko živé dýcha ozajstným životom a to čo môžeme chytiť, nie je považované za abstraktné. Nič nie je imaginácia a ani prelud. To čo môžeme vidieť očami, je nepopierateľne fyzické. Nie je nič medzitým, je iba jedno - realita. V tomto priestore sme si postupne označili veci, javy, predmety a priradili sme im určité vlastnosti. Popisované územie sme si osvojili, vytvorili a následne pomenovali. Oživili sme určitý systém, ktorý sme zaviedli do funkčnosti. Pridelili sme mu isté pravidlá, limity, zákony, tvrdenia, zásady a nakoniec aj existenciu. Tohto nezmerateľného titana sme zasvätili prostriedkami a metódami, pričom sme ho naučili určitému správaniu. Dovolili sme mu, aby nás označil, riadil a viedol. Má nad našimi životmi obrovskú moc, pretože je to prístroj, ktorý sa nedá zničiť. Je v štádiu, kedy nám rozkazuje, mení nás, zotročuje a postupne si nás podmaňuje. My sme mu umožnili, aby nás ovládal a, aby sme sa stali jeho panáčikmi bez vôle. Nedokážeme si predstaviť, že by sme ho mohli transformovať, lebo sme už na ňom prakticky závislí. Je mu podriadený každý človek, či sa jedná o syna drevorubača, alebo podnikateľa. Opierame sa o neho ako tráva o rosu a tým ho viac umocňujeme. Tento systém sa nám v nemálo veciach vymykol spod kontroly. Priniesol nám nedostatok, bolesť, nenávisť, slabosť a bezmocnosť. My mu však stále bezvýhradne slúžime, pretože nevieme nájsť inú cestu. Nemôžeme ho odpojiť, lebo by sme tým zahubili sami seba. Je to naša realita, náš svet, náš život a náš systém. My sme jeho tvorcami a jeho živiteľmi. A od nás záleží, či si z nás bude vyrábať naďalej svoju potravu. Áno, od nás, od nikoho iného. Pokiaľ sami nebudeme chcieť tento systém opraviť, nebudeme sa môcť oslobodiť. Ale ako opraviť systém, ktorý je už tak dlhý čas v prevádzke?
V tomto systéme zohrávajú viacerí ľudia dôležité úlohy. Bežní a na prvý pohľad bezvýznamní jednotlivci, ktorí mu pokorne slúžia a zveľaďujú ho svojím fyzickým alebo mentálnym potenciálom, patria do prvej komunity. Táto skupinka podriadených sa prispôsobila danému tempu a zo strachu z následkov sa tomuto stroju rozhodla bez odporu slúžiť. Významnú i keď v skutočnosti banálnu funkciu tu majú svetoví finanční velikáni, ktorým tento živý mechanizmus prináša nadmerné uspokojenie a obdivuhodnú perspektívu. Preto je tu minimálna šanca, že by sa práve oni snažili niečo, vďaka čomu prosperujú zastaviť. Za žiadnych okolností, neopravia systém prostredníctvom, ktorého sa dostali na vrchol uznania. I napriek tomu, že sa za týchto okolností môže zdať všetko stratené, je potrebné si uvedomiť nevyvrátiteľný fakt. Na nižšom stupni je oveľa viac ľudí a ak by sme sa ako spoločenstvo usilovne snažili tento systém vyliečiť, tak by sme mali reálnu šancu uspieť. Pokiaľ by sme zmenili svoje zmýšľanie a snažili sa vidieť, cítiť a žiť viac ako doteraz, svet by sme dokázali naozaj zachrániť. Máme obrovskú moc, silu a potenciál, len tieto všetky dary využívame často na nesprávne a nevhodné veci, ktoré nás skôr zaťažujú, ako uspokojujú. Taktiež naša pasivita, ignorancia a ľahostajnosť nie sú tie správne páky na to, aby sme usmernili a skrotili túto ozrutnú chiméru. Lenže je taktiež nevyhnutné, aby si každý uvedomil to, čo nás robí naozaj silnými a neporaziteľnými. Nie sú to peniaze, úspech a ani autorita. Je to iba náš duševný výkon, ktorý je jediným vhodným ťažiskom na porazenie bezcharakternosti a sebectva.
Ľudia nie sú novodobí vazali, sú to živé bytosti, ktoré si zaslúžia byť viac, než hračkou neživého systému. Dokážu byť plní eufórie, obdivu, uznania, ušľachtilosti, lásky a súcitu. Sú všemocní vďaka uvedomeniu a poznaniu. Ak zmenia svoje myslenie, postoj k tomu čo je živé a neživé, pohľad na to, čo je správne a nesprávne a názor na to, čo je skutočné a nereálne, majú šancu uspieť. Pokiaľ je viera a odhodlanie, nie je nikdy žiadny boj prehratý, aj keby voči ním mal stáť samotný hromovládca podsvetia.
