V tom momente mal Lubo ako ho fanúšikovia prezývali, odohraných v drese Celticu 139 minút. Týchto 139 minút mu stačilo aby nastúpil na cestu, na ktorej konci sa za necelé 4 sezóny stal jednou z legiend Celticu Glasgow.
Futbalové začiatky
Ľubomír Moravčík, robil svoje prvé futbalové kroky v rodnej Nitre, v ktorej drese debutoval v roku 1983 a nakoniec v nej pôsobil 6 sezón. Za túto dobu sa vypracoval na jedného z najrešpektovanejších hráčov vtedajšej československej ligy. V 119 zápasoch, ktoré v Plastike Nitre ( ako znel vtedajší názov klubu) odohral, strelil z pozície ofenzívneho stredopoliara 30 gólov. Za čo si vyslúžil aj pozvánku do reprezentácie, v ktorej drese sa predstavil aj na MS v Taliansku v roku 1990. Na šampionáte odohral všetky zápasy, avšak paradoxne sa najviac nespomínajú jeho výkony, ale jeho skrat zo štvrťfinálového zápasu proti Nemecku, kedy po evidentnom faule na neho, Moravčík vykopol svoju vyzutú kopačku, za čo ho vtedajší hlavný rozhodca Helmut Kohl vylúčil. Pre blesk.cz sa v minulosti k danému incidentu vyjadril: „Keby som nebol taký impulzívny, tak by som nebol taký hráč. Ku mne patrila dynamika, hádky, život. Na ihrisku to vo mne vrelo. Nie som hlupák, ale občas som ušiel. Raz som sa zahnal, raz dal päsťou, raz zajačal.“
Francúzsko, zasľúbená zem
Po MS v Taliansku prišli aj zahraničné ponuky a Lubo sa rozhodol pre francúzske mužstvo AS Saint-Étienne. Vzhľadom na jeho technické kvality sa dalo usudzovať, že je to správna voľba. Za jeho pôsobenia v tomto klube bol považovaný za jedného z najlepších cudzincov. V každom zápase udivoval fanúšikov svojimi technickými finesami, priamymi kopmi a schopnosťou skórovať rovnako pravou aj ľavou nohou. Avšak aj keď Lubo podával stabilné výkony, nebolo všetko ideálne ako sa zdalo. Za celého jeho pôsobenia v Saint-Étienne, klub rozpredával hráčov a nahrádzal ich dorastencami. Často krát sa musel v klube aj pobiť, keď sa ho snažili poučovať ako sa robí futbal a smiali sa mu za chrbtom.
V roku 1992 prišla ponuka z Olympique Marseille, stačilo jej len prikývnuť. Lubo sa však rozhodol zostať v Saint-Étienne. Na otázku prečo neprestúpil odpovedal: „Mohol som prijať ponuku a vyhrať v roku 1993 Ligu majstrov, neskôr ma to aj štvalo, ale bol som vďačný vedeniu, že mi dalo šancu, jednu chvíľu som patril medzi najlepšie platených hráčov vo Francúzsku. Dnes viem, že vo veľkom klube by som bol ešte lepší, ale vtedy som nechcel utekať. “ V drese Saint-Étienne, nakoniec vydržal do roku 1996, kedy prestúpil do korzického SC Bastia, kde však utrpel 2 zlomeniny nohy za 2 roky a od futbalu si musel na dlhšiu dobu oddýchnuť.
Jeden z idolov Zinedina Zidana
Moravčík sa vypracoval vo Francúzsku na jedného z najlepších hráčov nielen francúzskej ligy ale celej Európy. O čom svedčí aj to, že sa dostal na titulku jedného z najrenomovanejších futbalových magazínov a to francúzskeho „France Football“. Najviac však profesionálneho futbalistu poteší uznanie od iných hráčov, čo sa mu dostalo od jedného z najlepších hráčov svetovej histórie Zinedina Zidana, ktorý Moravčíka označil za jeden zo svojich idolov. Obdivoval ho pre jeho schopnosť zahrávať priame kopy a hrať oboma nohami. Ďalším hráčom ktorý uznal kvality Ľubomíra Moravčíka, bol taktiež držiteľ zlatej lopty pre najlepšieho hráča sveta Pavel Nedvěd, ktorý sa pred zápasom Ligy majstrov proti Celticu vyjadril, že Moravčíka obdivoval od mala a vždy bol jeho vzorom.
Nemecká pasca
Z Bastie nakoniec prestúpil do nemeckej Bundesligy, konkrétne do MSV Duisburg. Kde sa snažil svoju kariéru po ťažkých zraneniach znova rozbehnúť. Jeho pôsobenie v Duisburgu sa však od začiatku spájalo s nezhodami s trénerom „zebier“ Friedhelmom Funkelom. Viacerí odborníci z ligy sa vyjadrovali, že výnimočný hráč akým je Moravčík, musí mať väčšiu voľnosť a v mužstve mu musí ustanoviť hráča, ktorý mu bude kryť chrbát. O tom nechcel Funkel ani počuť a žiadal od Luba aby sa v zápasoch venoval viac aj defenzíve. Po piatom zápase Moravčíka stiahol z ihriska a na ďalší zápas, ktorým bol zápas PVP(pohára víťazov pohárov) ho nezaradil ani na súpisku. Vtedy pretiekol Lubov kalich horkosti a bez ospravedlnenia nedostavil na tréning. V tom momente bolo zrejmé, že Moravčíkove dni v MSV Duisburg sú zrátane. Po piatich odohratých zápasoch v drese „zebier“ bol Slovák s „kúzelnými“ nohami ako ho v Duisburgu prezývali predaný za 300 tisíc libier do Celticu Glasgow.
Znovuzrodenie slovenského génia
Do Celticu si ho vyžiadal vtedajší tréner „katolíkov“ Jozef Vengloš. Média boli zo začiatku skeptické a dávali si otázku, čo môže mužstvu priniesť 33 ročný veterán. Ľubo ich však takmer okamžite umlčal. V drese Celticu akoby dostal druhý dych. Po ihrisku sa pohyboval ako 20 ročný mladík, cez súperových hráčov prechádzal s obrovskou lahkosťou, dokázal strieľať dôležité góly, bol vždy v centre diania a súčasťou gólovej akcie. Podľa viacerých bol práve Moravčík tým X-Factorom, ktorý Celticu vyhrával zápasy. Získal si srdcia fanúšikov a nejedenkrát sa v Celtic Parku ozývalo 60 tisícové Lubo, Lubo. A bolo to také jednoduché, Jozef Vengloš dal Moravčíkovi len tú voľnosť, ktorú mu tak razantne odmietal udeliť Friedhelm Funkel v MSV Duisburg. Moravčík sa mu za to odvďačil svojimi výkonmi. Mal obrovský podiel na zisku titulov z rokov 2001 a 2002 už ale pod vedením Martina O ´ Neilla. Jedinečnou ukážkou toho aký vplyv mal Moravčík na hru Celticu Glasgow je jeho zaradenie do siene slávy klubu po necelých 4 rokoch odohratých v drese „katolíkov“ a bol zvolený do zostavy desaťročia glasgowských derby.
Po ukončení pôsobenia v Celticu Glasgow ešte odišiel za Jozefom Venglošom do japonského týmu JEF United Ičihara, kde však odohral len 3 zápasy a ukončil kariéru. Po jej skončení bol prezidentom MFK Ružomberok, trénerom slovenskej reprezentácie do 17 rokov a hlavným trénerom Zlatých Moraviec. V roku 2010 získal licenciu agenta FIFA a stal sa vyhľadávačom talentov, zároveň podniká s nehnuteľnosťami a túži po riadení klubu, ktorý by mu dal plnú dôveru a mohol by tam odovzdať svoje skúsenosti. Nič to však nemení na tom, že Ľubomír Moravčík bude už navždy patriť medzi najlepších hráčov slovenskej futbalovej histórie.
