Bol som v kaderníctve na pošte. Áno, presne tak. Kaderníctvo. Na. Pošte.
Najprv som si myslel, že to je nejaký vtip. Ale nie – je to úplne seriózny koncept. A vlastne celkom šikovný. Pošta je totiž ideálne miesto, kde sa za deň premelie masa ľudí. A keď už tam ľudia trávia dosť času čakaním, prečo im medzitým neostrihať vlasy?
Kým v posledných rokoch mali obchody tendenciu pridávať výdajné miesta pre zásielkovne, aby si trochu privyrobili, tu sa išlo na vec z opačného konca. Ľudia si chodia na poštu pre zásielky do vlastných rúk – a odchádzajú s novým účesom. Efektivita. Klientela je tak v podstate zaručená.
Zatiaľ, našťastie, nestrihajú priamo zamestnankyne za prepážkou. Veď okrem klasických služieb sa pošta stále snaží zarobiť aj inak. Vo vitrínkach sú hračky, školské potreby, knihy atď. Či to celé pomáha tržbám, neviem, ale sortiment má rozhodne rozsah.
Kaderníctvo samotné som najprv prehliadol. Vyzeralo ako reklamný banner pri vchode do vestibulu pošty.
Ale bol to priestor – veľký asi ako dvojitá fotobúdka – a v ňom sedela pani Janka (tuším). Päťdesiatnička, pôsobila ako niekto, kto toho dnes už počul dosť a nepotrebuje ďalšie prekvapenia. V televízore bežala vedomostná súťaž. Trochu sme sa zasekli pri otázke, ako sa volá tá zlá zo 101 dalmatíncov. Našťastie som vedel – Cruella. Pani prikývla. Potom ticho poznamenala, že dnes už má toho fakt dosť. A že všade chýbajú ľudia.
Zostrih dopadol dobre.
A pointa?
Svet sa mení. Predajne sa zmenili na výdajne, výdajne sa menia na kaderníctva a pošty robia, čo môžu. Možno o pár rokov budeme zubára hľadať medzi regálmi v Tescu. A mám pocit, že som práve videl budúcnosť. Ticho sa mihla medzi zásielkami a praktickými zostrihmi, čo nepotrebujú styling.
