Na firemnom dobrovoľníctve sme pomáhali v domove dôchodcov. To znie vznešenejšie, než to v skutočnosti bolo. V praxi to znamenalo prenášanie vecí, vypratávanie pivníc, kosenie či zametanie.
Klientov zariadenia sme pritom veľa nevideli. Nebol to tak plánované. My sme sa pohybovali vo svete pivníc, chodieb, vedier a kontajnerov. Oni mali iný program.
Ak by ste dali skupine ľudí za úlohu vypratať pivnicu, veľmi rýchlo sa medzi nimi prejaví nosič, organizátor, zametač optimalizátor kontajnera a človek v ponožkách Hugo Boss.
Domnievam sa tiež, že veci, ktoré sme do pivnice nanosili budeme o rok s rovnakým odhodlaním odtiaľ vynášať.
Pri zametaní sa stratila informácia, že dané miesto už niekto pozametal. V miestnosti s občerstvením, kde sa umývala dlažba sa zas ukázalo, že smädný človek je tvor schopný prehliadnuť aj pomerne rozsiahlu mokrú plochu.
Keď sme odchádzali, pivnice boli upratané, tráva pokosená a kontajner odborne naplnený.
Večer som rozmýšľal, čo som si z toho dňa odniesol. Okrem únavy asi poznanie, že všetky ľudské spoločnosti stoja na organizátoroch a nosičoch vecí. A že niekto pri tom musí byť aj dobre oblečený.
