Písmo:
A-
|
A+
Raz večer som stretol v električke muža. Najprv pôsobil nenápadne, no keď prehovoril, bolo jasné, že ticho nebude.
Mal v sebe niečo z bývalého krčmára – ten typ hlasu, ktorý sa nesie aj cez ruch a vie získať pozornosť aj bez toho, aby sa o to musel snažiť. Znel ako človek, ktorý má odpozorovanú náladu pri stole.
Až keď ma oslovil, zistil som, kto vlastne je.
Revízor.
Ale taký, čo kontroloval lístky s rovnakou samozrejmosťou, s akou by kedysi čapoval pivo. Bez stresu, bez napätia a s úsmevom. Akoby nešlo o výkon autority, ale o pokračovanie niečoho, čo už dávno pozná – kontakt s ľuďmi, ktorý netreba hrať.
Ten večer však neobsluhoval štamgastov, ale kontroloval lístky cestujúcich.
A musím uznať – išlo mu to výborne.
