Pri pohári teplého mlieka
ráno v samote
spomienky tečú niekam
mizéria opäť v robote
na slzy času niet
však to snáď pominie
hlboký nádych...
prestal som fajčiť
po stý raz
pálčivý je čerstvý vzduch
tak začnem fajčiť asi zas
hlava zabolí civilizáciou
hnusná je dospelosť
smrdí peniazmi a kanalizáciou
a kradne možnosti na radosť
nevnímam očami
sotva som ich rozdrapil
rozjímanie z rána je už za nami
človek by sa radoval
keby pri sebe kohosi aj mal
načo je mi ďalší deň
keď tak krásny mal som sen
ako detstvo chýba mi
až ma omína
jed si prehnať žilami
všetko sa to nejako zlieva
režim s režimom sa strieda
dokonalá svastika
poviem slovami klasika
však viem, že neviem nič
no už nechutí mi tento gýč
posledný hlt ľadového mlieka
a zrazu kráčať viem kam
nie nezapálim si...
a ani práci neublížim
dnes som pevne rozhodnutý
so svetom sa zblížiť
samotné to čudáctvo
mojej voľby svedectvo
myslím, že som blízko
blízko pochopeniu
bližšie k žitiu
než ku sneniu
tak a teraz naposledy
v krátkosti si overím
skôr než vkročím do dverí
či som ozaj odhodlaný
a keď nič mnou neotrasie
neotočím sa na podpätku
vhupnem rovno do toho zmätku
nejako v hĺbke stále verím
že raz ten svet
že raz ho zmením
