Ekodieťa

Namiesto premiestňovania vypínačov sme zvolili vysvetľovanie.
„Vieš, Miško, cez deň svetlo nezapíname. Stačí nám svetlo zo slniečka. Keby sme svietli aj cez deň míňali by sme veľa elektriky..“
(a tu sa zaseknem - veď predsa nemôžem začať dvaapolročnému dieťaťu vysvetľovať, že budeme mať vysoký účet za elektriku alebo že šetrením elektriky chránime prírodu) ...
“a slniečko by sa na nás hnevalo a schovalo by sa,“ pokúšam sa teda prispôsobiť detskému rozumu.
Ja viem, asi to nebol najšťastnejší nápad, ale zabralo to. Dokonca občas príde a povie: „Mama zhasni, slniečko sa bude hnevať.“
A nedávno ma prekvapil (a musím priznať aj potešil), keď mi prišiel hrdo oznámiť: „Zhasol som svetlo, slniečko sa nebude hnevať.“
„Ty si zlatý chlapček,“ nešetrila som pochvalou a v duchu sa zaradovala, aký ekológ nám to doma vyrastá. No nie nadlho.
Keď sa konečne uložil spať narazila som na mláku v kuchyni. Otvorím dvere chladničky – môj predpoklad bol správny – voda vyteká z nej. Skúsim svetlo, pozriem na poistky - elektrika funguje, chladnička je zapojená...
Oči mi však zastali na vypínači, ktorý je vnútri. Otočím koliesko – cvak – motor sa rozbehol, svetlo zasvietilo.
Aj mne sa rozsvietilo: náš malý „ekológ“ zhasol svetlo. V chladničke.