Priznám sa, už na základnej škole som po pracovnom vyučovaní nosila svojenedokončené výrobky domov a mama alebo otec (podľa toho, či bolo trebapíliť alebo vyšívať) namiesto dokončovania môjho „diela" obyčajne vyrobilipožadovaný výrobok nanovo. Na rozdiel odmojej zručnej sestry, ktorá upletie sveter za pár dní, sveter, ktorý má byťdarčekom na Vianoce musím začať robiť v lete a pár dní pred Vianocamiuplatiť sestru, aby dokončila rukávy a zadný diel.
Napriek tomu som sa rozhodla, že náš umelý vianočný stromčektento rok ozdobím nejakou vlastnoručne vyrobenou ozdobou (možno aj kvôli týmstrašiacim tvorivým dielňam v škôlke - však musím trochu potrénovať, nechsynovi neurobím hanbu).
Z predviančných nápadov z časopisu vyhrala skladanáreťaz. Na obrázku vyzerala očarujúco a bol ňou omotaný celý stromček.Pamätám sa, že v škole sme robili metre takých reťazí, takže to predsanemôže byť nič zložité.
Asi mi ale uniklo, ako dlho sme tú reťaz vyrábali alebo čináhodou celá škola nerobila iba jednu, ale po chvíli mi bolo jasné, že celýstromček omotaný nebude. Navyše mi môj triapolročný škôlkar neustále pomáhal a podávalmi nožnice, lepiacu pásku a farebnú fóliu. Potom zazvonil telefón a keďsom dohovorila, zachytila som už iba: „Tak, mama, už som toho hada rozmotal..."
Nakoniec nám tej reťaze vyšiel asi meter a pol. Jednoposchodie stromčeka máme ozdobené. Na tie ďalšie asi kúpim dáku trblietavúhlúposť v obchode. Na pokračovanie reťaze mi našťastie už nevyšielmateriál.
Už iba dúfam, že to zajtra v škôlke nebude nič náročné.
